Zavlažovanie záhrady. Ako a kedy polievať zeleninu a ovocné stromy?

Polievanie záhrady je činnosť, bez ktorej sa zaobíde len máloktorý záhradkár. Pre rastliny je voda rovnako dôležitá ako pre nás a najmä v období sucha, či chceme alebo nechceme, musíme vziať do rúk krhlu alebo hadicu a záhradu poriadne zavlažiť. 

Dnes si preto povieme základné informácie o tom, kedy polievať záhradu, ako často polievať ovocné stromy a zeleninu alebo aká je najlepšia voda na polievanie a k tomu veľa ďalších užitočných informácií.

• Rastliny a voda
• Nároky rastlín na vodu
• Kedy polievať záhradu?
• Ako zavlažovať záhradu?
• Kedy polievať zeleninu?
• Zavlažovanie ovocných stromov a drobného ovocia
• Akú vodu použiť na zavlažovanie záhrady?

Rastliny a voda

Rastliny v zelenom stave obsahujú až 90% vody. Životodarnú tekutinu čerpá čiastočne cez listy, no predovšetkým cez koreňovú sústavu z pôdy. Voda je nevyhnutná pre prijímanie živín a pre transport organických látok, ktoré rastlina vo svojom organizme vytvára. 

Drvivá väčšina vody čerpanej zo zeme však z rastliny odchádza prostredníctvom transpirácie, teda odparovaním z povrchu listov. Tento proces možno chápať ako potenie u ľudí. Keď je rastlinám počas horúcich dní teplo, začnú transpirovať a tým sa chránia pred prehriatím. 

Nároky rastlín na vodu

Každá rastlina má svoje nároky na vlahu. Počas vegetačného obdobia potrebujú zhruba 200 – 700 mm zrážok. Prirodzené zrážky sa však často vyskytujú na jeseň a počas zimy, teda keď v záhrade rastie len málo čo. Vzniká teda vlahový deficit a nám potreba zavlažovania záhrady. 

Okrem toho však vlaha uniká z pôdy aj prirodzeným odparovaním. To zvyšuje spotrebu vody o ďalších 20 – 40%. V konvenčnom poľnohospodárstve sa odparovaniu vody z pôdy zabraňuje kyprením pôdy. Záhradkári, ktorí uprednostňujú prírodnejšiu cestu, sa môžu spoľahnúť na mulčovanie. 

Pokiaľ by sme zavlažovanie záhrady odignorovali, zelenina a ovocné stromy by síce rástli, ale veľkosť, chuť a množstvo plodov by boli hlboko pod potenciálom danej rastliny. 

Kedy polievať záhradu?

Rastliny nemajú počas celého vegetačného obdobia rovnaké nároky na vlahu. Sú rastové fázy, kedy je potreba vody v pôde kľúčová. Hovoríme o kritických fázach a práve oni nám určujú, kedy polievať záhradu resp. jednotlivé rastliny. Napríklad zemiaky je dôležité polievať v období, keď kvitnú. Vtedy sa tvoria podzemné hľuzy. Ak by sme tento termín prešvihli, ovplyvníme už len veľkosť a nie počet hľúz. 

Okrem kritických fáz sa treba riadiť aj celkovým stavom pôdy. Pôda by nemala nikdy úplne preschnúť (menej než 12% obsahu vody v pôde). So zavlažovaním treba začať v stave, kedy je pôda mierne suchá alebo navlhnutá. Hranica medzi navlhnutou a suchou pôdou je možné zistiť tak, že sa hrudky hliny miernym stlačením drvia, vyvolávajú mierny chlad a neovlhčujú ruku. 

Ako zavlažovať záhradu?

Množstvo vody, ktoré rastliny potrebujú im teda dodávame postupne, v závislosti od toho, či ju v danej rastovej fáze potrebujú alebo nie resp. či náhodou pôda nie je úplne suchá. Zavlažovanie rastlín sa odporúča robiť raz za niekoľko dní, zato však výdatne. Každá zelenina či ovocný strom má koreňovú sústavu v určitej hĺbke a pri polievaní je potrebné dostať vodu práve k nim. 

Darmo teda budete polievať papriku každý deň 10 l vody, keď na dosiahnutie jej koreňovej sústavy je potrebné zavlažiť 1 m² pôdy aspoň 20 – 35 l vody. Akurát čo si privoláte slimáky do záhrady. 

Tabuľka uvádza, kde sa zhruba nachádza koreňová sústava danej rastliny a aké množstvo vody je potrebné použiť, aby boli korene zvlhčené. 1 mm = 1l vody na m². Pokiaľ teda napríklad chcete poriadne poliať kapustu, je potrebné poliať zeleninový záhon s kapustou o veľkosti 1m² aspoň dvoma 10l krhlami vody. 

Kedy polievať zeleninu

Hlúboviny 

Hlávková kapusta a kel vyžadujú rovnomernú vlhkosť pôdy, inak drevnatejú, majú menší rast a sú častejšie napadané chorobami. Prvú menšiu závlahovú dávku robíme po zasadení. Opäť začneme polievať v čase narastania hlávok, pravidelne každý týždeň 20 – 25 mm (teda 20 – 25 litrami vody na 1m²). Zavlažovať prestaneme pri dozrievaní konzumnej časti. 

Karfiol je náročný na vzdušnú aj pôdnu vlhkosť. Po vysadení polievame karfiol každé 2 – 4 dni dávkami 5-15 mm vody. Neskôr sa cyklus rozšíri a zalievame po 6 – 10 dňoch, zato však výdatnejšie 15 – 20 mm vody. Skorý karfiol zavlažujeme až do zberu. 

Kaleráb potrebuje najviac vody v čase intenzívneho rastu buľvy. Polievame ho raz za týždeň dávkami 20 – 25 mm. Dôležité je nedopustiť preschnutie pôdy. Po ďalšom poliatí by totiž mohlo dôjsť k prasknutiu buľvy. 

Listové zeleniny

Hlávkový šalát má plytkú koreňovú sústavu. Preto ho treba polievať častejšie, zato však menšími dávkami. Najviac vody potrebuje prvé tri týždne po vysadení. Zvýšené nároky na vlahu má aj dva týždne pred zberom. Odporúčaná závlahová dávka je 10 – 20 mm. 

Špenát potrebuje primeranú vlhkosť počas celého vegetačného obdobia. Polievame ho každých 5 – 7 dni 10 – 15 mm vody.

Koreňové zeleniny

Mrkva a petržlen nie sú príliš náročné na vodu. Avšak polievanie, najmä na začiatku vegetačného obdobia urýchľuje vývin a skvalitňuje úrodu. Ranné odrody polievame 20 – 25 mm vody dvakrát počas mája a júna. Neskoršie v júli a v auguste. Pozor však na preschnutú pôdu. Po zavlažení môže opäť dôjsť k popraskaniu koreňov. 

Zeler vyžaduje stále prevlhčenú pôdu. Polievanie obmedzujeme iba pri zakoreňovaní, potom však zavlažujeme pravidelne dávkami 20 – 25 mm až do septembra. Podobne sú na tom aj reďkovky, ktoré však polievame nižšími dávkami vody (10 – 15l) počas celého vegetačného obdobia.

Plodové zeleniny 

Uhorka potrebuje veľa vody, no zároveň aj prevzdušnenú pôdu. Pôda teda musí byť vlhká, ale nie príliš. Najdôležitejšie je polievať uhorky v čase kvitnutia a následne počas celého obdobia rastu plodov. Uhorky sú obzvlášť citlivé na studenú vodu. Polievame ich dávkou 15 – 40 mm vody. 

Paprika potrebuje prvú závlahovú dávku po vysadení, neskôr pri kvitnutí a nasadzovaní plodov. Polievame ju však pravidelne každých 7 – 10 dní 15 – 25 mm vody. Paradajky sú na tom podobne. Obzvlášť dôležitá je závlaha v čase narastania plodov, kedy je potrebné zavlažovať každých 8 – 12 dní dávkou 20 – 30 mm. Prestávame polievať v čase hromadného dozrievania plodov. 

Cibuľové zeleniny

Cibuľa má väčšie nároky na vlahu na začiatku vegetačného obdobia, kedy potrebuje 1 – 3 závlahové dávky. Neskôr ju polievame iba v čase sucha. Pred zberom zálievku obmedzujeme, aby sme nezhoršili jej uskladňovaciu kvalitu. 

Pór potrebuje pravidelnú zálievku najmä počas leta. Optimálna dávka je 15 – 25 mm. Cesnak vyžaduje vlhkú pôdu od vysadenia po začiatok tvorby hľúz (stačí jedna až dve dávky po 15 mm vody). Neskôr už nepolievame. 

Strukoviny

Zo strukovín je na závlahu náročná fazuľa a hrach. Polievame pred kvitnutím, pri nasadzovaní strukov a pri tvorbe prvých semien. . Odporúčaná dávka je 15 – 20 mm vody. Počas vegetačného obdobia postačia 2 – 4 závlahové dávky. 

Zavlažovanie ovocných stromov a drobného ovocia

Polievanie ovocných stromov je kapitolou samou o sebe. Väčšina záhradkárov na ňu často nemyslí. Je pravda, že ovocné stromy so svojou koreňovou sústavou sú schopné ľahšie znášať obdobie sucha, no aj im sa počas vegetačného obdobia zíde zálievka. 

Jednotlivé ovocné druhy potrebujú počas sezóny 400 – 600 mm zrážok. V niektorých lokalitách sa úhrn zrážok síce blíži k týmto hodnotám, zato však nepadajú v kritických rastových fázach. 

Mladé ovocné stromčeky potrebujú menej vody, než dospelé rodiace stromy. Mladé stromčeky polievame najmä počas pučania a intenzívneho rastu letorastov. Dospelé stromy potrebujú veľa vlahy počas kvitnutia, tvorby a rastu plodov. Pokiaľ je suchá jeseň, odporúča sa zavlažovať ovocné stromy aj po zbere úrody. 

Väčšina ovocných stromov má aktívnu časť koreňovej sústavy do hĺbky 50 cm, drobné ovocie do 40 cm a jahody do 20 cm. Tento fakt ovplyvňuje aj veľkosť zálievky. Polievame ich teda tak, aby sa voda dostala do náležitej hĺbky. V prípade ovocných stromov je to zhruba 50l k jednému stromu, pri drobnom ovocí vychádzame z metra štvorcového a dávku úmerne rozdelíme. 

Akú vodu použiť na zavlažovanie záhrady?

Najlepšia voda na zavlažovanie záhrady je dažďová voda. Na pozore sa treba mať iba v lokalitách, kde je zvýšené množstvo škodlivých látok vo vzduchu, ktoré by voda mohla zo vzduchu, či znečistených striech na seba naviazať. 

Polievanie záhrady zo studne je taktiež dobrý variant. Polievanie studenou vodou sa však neodporúča. Voda by nemala byť nižšia o viac ako 5°C než je teplota pôdy. Najlepšie je preto naplniť napríklad kubíkovú nádobu, ktorá je na vyvýšenom mieste, nechať ju odstáť a následne samospádom polievať záhradu. 

Voda z vodovodu je už menej vhodná. Jednak ide o dosť drahý luxus a navyše obsahuje chlór, ktorý môže rastlinám škodiť.