Mrkva patrí k obľúbeným druhom zeleniny. Je bohatá na provitamín A a ďalšie vitamíny a minerály. Taktiež vyniká svojou chuťou a všestranným využitím v kuchyni. Pestovanie mrkvy taktiež nie je príliš náročné. Stačí sa držať niektorých osvedčených postupov.
Mrkva je dvojročná rastlina. V prvom roku vytvára prízemnú ružicu listov a zhrubnutý kolový koreň. Práve ten s obľubou konzumujeme surový alebo využívame na kuchynské účely. Ak by sme nechali mrkvu v pôde zakorenenú aj cez zimu, nasledujúcu jar by vytvorila kvetné byle s drobnými bielymi kvietkami. Po opelení by sa pretvorili na drobné semienka.
Z pestovateľského hľadiska delíme mrkvu podľa odrôd na ranné (karotka) a neskoré. V ponuke však nájdeme aj poloskoré a poloneskoré. Pri správnom naplánovaní si tak môžeme pochutnávať na čerstvej mrkve zo záhrady od júna do novembra.
Kedy sa sadí mrkva?
Mrkvu sejeme neskoro na jeseň, ešte pred zamrznutím pôdy. Alebo skoro na jar, ešte vo februári. Na urýchlenie klíčenia môžeme na 30 – 40 hodín namočiť semeno do vody.
Mrkva nemá rada zaburinenie a pomerne neskoro klíči. Preto sa sadí spoločne s reďkovkou, šalátom, špenátom či makom. Tie vyklíčia skôr a naznačia tak riadky. Vďaka tomu budete môcť okopávať bez strachu, že pokopete aj klíčiacu mrkvu.
Karotku môžeme vysievať postupne od marca do júla. Nakoľko je vegetačné obdobie rannej mrkvy zhruba 80 až 100 dní, zabezpečíme si neustály prísun tejto chutnej a zdravej zeleniny.
Ako sa sadí mrkva?
Mrkvu sadíme do riadkov vzdialených od seba 25 cm. Hĺbka jednotlivých riadkov by mala byť zhruba 1,5 cm. Mrkva klíči za zhruba tri týždne. Po vzídení ju jednotíme na vzdialenosť 4 až 5 cm, pri neskorých odrodách je to 7 až 10 cm od seba.
Najmä na začiatku nezabudneme mrkvu pravidelne polievať. V neskoršom období sa zálievka neodporúča, aby vplyvom nadmernej vlahy nepraskali korene. Tento jav môže spôsobiť aj náhly prechod zo suchého letného počasia do upršanej jesene. Za posledné roky sú však podobne upršané jesene skôr výnimkou.
Pestovanie mrkvy – na čo si dať ešte pozor?
Predovšetkým je dôležité si zvoliť správne stanovisko. Mrkva vyžaduje hlboké, humózne a ľahké pôdy s dostatkom vápniku. Nemá rada záhony vyhnojené s čerstvým hnojom. V tom prípade korene pukajú. Ako predplodina je ideálny pór, fazuľa alebo šalát. Mrkvu by ste nemali sadiť po petržlene, celery, fenikle a podobne.
Karotka nie je vhodná na zimné uskladnenie. Obsahuje totiž veľa vody a navyše rýchlo vädne. Preto sa hodí skôr na priamy konzum alebo kuchynské využitie. Pokiaľ chcete mrkvu skladovať cez zimu, nasaďte si radšej neskorú odrodu.
Kedy sa vyberá mrkva zo zeme?
A tým sa dostávame k ďalšej dôležitej téme. Kedy sa zbiera mrkva? Nuž, to záleží od druhu. Karotka priebežne, tak ako dozrieva. Pokusne vyberieme jednu dve mrkvy a ak je vyfarbená a chuťovo dobrá, môže sa zbierať. Taktiež listová ružica býva v tomto čase poklesnutá.
Neskorú mrkvu vhodnú na uskladnenie zbierame v novembri, pred príchodom prvých mrazov. Ideálne je zvoliť si teplý a slnečný deň. Na vyrývanie používame rýľovacie vidly, čím znížime riziko poškodenia koreňov mrkvy. Tie očistíme od hliny a opatrne odstránime vňať. Uskladňujeme v parenisku alebo v chladnej pivnici vo vlhkom piesku.
S čím pestovať mrkvu?
Na internete často narazíte na tvrdenie, že mrkva ľúbi paradajky. Je to len čiastočná pravda. Veľmi dobrým spoločníkom mrkvy je cibuľa a pór. Vzájomne si odpudzujú škodcov. Mrkvu vieme spárovať aj s hrachom, paradajkami, čakankou, reďkovkou alebo mangoldom.
