Zelenina
Pestovanie paradajok

Pestovanie paradajok – kompletný návod

Paradajky patria k obľúbeným druhom zeleniny na našom stole. Nanešťastie, tie, čo nájdeme v obchode sa častokrát na domáce len vzdialene podobajú. Mám pre vás však dobrú správu. Pestovanie paradajok nie je vôbec náročné a zvládnete to aj v byte na balkóne. 

Paradajky sa do Európy dostali začiatkom 16. storočia zo Strednej a Južnej Ameriky. Pôvodne sa pestovali ako okrasná rastlina, pretože ju dlho považovali za jedovatú. V tunajších záhradách sa prvýkrát objavila až po prvej svetovej vojne predovšetkým v teplejších oblastiach Južného Slovenska. 

Kde pestovať paradajky?

Paradajky vyžadujú pre svoj dobrý rast kypré, dobre priepustné a teplé pôdy. Nemajú rady ílovité a zamokrené pôdy. Pôdna reakcia by mala byť neutrálna alebo mierne kyslá, no budú rásť aj v čiastočne zásaditých pôdach. Pre správny rast je dôležité dostatočne slnečná lokalita. Pri nedostatku svetla sa rastlina veľmi vyťahuje a zle rodí. 

Predpestovanie paradajok

Súčasťou pestovania paradajok je potreba ich predpestovania. Rastlina má totiž dlhé vegetačné obdobie trvajúce 120 – 140 dní. Keďže je zároveň citlivá na jarné mrazy (hynie už pri teplote – 1°C), nie je možné ju skoro sadiť priamo do pôdy. Z tohto dôvodu je nutné vykonávať predpestovanie paradajok. 

Semiačka paradajok začíname siať koncom februára alebo začiatkom marca. Pre rýchlejšie vyklíčenie je možné semená jeden až dva dni máčať vo vode pri izbovej teplote. Následne ich vysádzame do vybranej nádoby. Po vzídení, len čo sa objaví prvý pár pravých listov, presádzame rastliny do pareniska, väčších kvetináčov (10 cm od seba) alebo do črepníkov. 

V polovici apríla, keď už sú paradajky dostatočne veľké, môžeme začať s ich postupným otužovaním. Robíme to tak, že v priebehu dňa nechávame na niekoľko hodín otvorené parenisko alebo vyberieme kvetináč s rastlinami von na priame slnko. 

Ako sadiť paradajky?

Paradajky sadíme koncom apríla, na miestach, kde sa zvyknú vyskytovať jarné mrazy až po 15. máji. 

Keďže sú paradajky pomerne náročné na živiny, odporúča sa ešte na jeseň vyhnojiť kompostom miesto, kde na jar chcete sadiť paradajky. Malo by sa jednať o 6-8 kg kompostu na 1m2.

Rastliny sadíme do vyhĺbenej jamky tak, že priesadu položíme šikmo na stenu jamky. Nebojíme sa sadiť hlbšie, až po prvé pravé listy. Paradajka vytvorí korene na ktorejkoľvek časti stonky. Podporíme tak rozvoj koreňovej sústavy. Po prihrnutí zeminou zalejeme vodou a zamulčujeme. 

Odporúčaný spon pre vysoké odrody je zhruba 80 x 50 cm, pre kríčkové formy asi 80 x 80 cm. 

Starostlivosť o paradajky počas vegetácie

K vysokým odrodám je potrebné zhruba po 14 dňoch zatĺcť kolík a rastlinu opatrne vyviazať. Pokiaľ máte iný nosný systém, kolík netreba zatĺkať. Rovnako tak je potrebné pri tomto druhu aj pravidelne vylamovať zálisky vyrastajúce z pazúch listov. Pri nízkych odrodách tieto kroky nie sú potrebné.

Paradajka pomerne hlboko a naširoko korení. Hlavná časť koreňovej sústavy sa nachádza v hĺbke 10 – 40 cm, no korene môžu ísť až do hĺbky 150 cm. Vďaka tejto vlastnosti dobre znáša obdobie sucha. Aj napriek tomu nepohrdne pravidelnou zálievkou dva trikrát do týždňa. 

Pri pestovaní paradajok sa neodporúča rastlinu prepolievať pretože to spôsobuje praskanie plodov. Zároveň to do záhrady priláka slizniakov. Pre optimálne vlhkostné pomery v pôde poslúži už spomínaný mulč. 

Choroby paradajok 

Medzi najčastejšie choroby paradajok patrí:

  • Fytoflóra zemiaková – ide o hubové ochorenie, ktoré sa prenáša vzduchom, no častokrát sa do záhrade dostane prostredníctvom sadeníc. Prejavuje sa sivými fľakmi na listoch. Po napadnutí sa musí celá rastlina odstrániť.
  • Vírusové ochorenia – existuje niekoľko druhov vírusov, ktoré napádajú paradajky. Zväčša sa prejavujú strakatým sfarbením listov alebo náhlym uhynutím celej rastliny. Takéto rastliny nepatria do kompostu, ale sa musia čím skôr spáliť.
  • Alternáriová škvrnitosť listov a plodov – hubové ochorenie, pri ktorom sa na starších listoch objavujú hnedé a čierne bodky. Listy následne zožltnú a odpadnú. 
  • Bakteriálna škvrnitosť rajčiakov – ide o bakteriálne ochorenie prejavujúce sa malými žltými, neskôr čiernymi škvrnami obklopenými žltým prstencom. 

Proti hubovým chorobám sa odporúča preventívny postrek z prasličky. 

Škodcovia paradajok

Okrem chorôb zvyknú trápiť paradajky aj škodcovia. Zvyčajne to sú:

  • Vošky – zrejme ich netreba bližšie predstavovať, pretože v záhrade sú pomerne dobre známe. Pri správnej rovnováhe by nemali rastline ublížiť. V opačnom prípade je možné použiť bio postrek na vošky.
  • Molice – tento drobný hmyz vie potrápiť záhradníkov ešte viac než vošky. V prípade výrazného premnoženia je možné použiť rovnaký postrek ako na vošky. 

Pestovanie paradajok v kvetináči 

Pestovnie paradajok v kvetináči alebo na balkóne je prakticky rovnaké, ako pestovanie v záhrade. Rovnako tak si treba predpestovať priesady a presadiť ich do kvetináča. Potom v polovici apríla začať s otužovaním s tým rozdielom, že na balkóne alebo parapetnej doske už môžu zostať. V prípade, že by hrozili nízke teploty ich dáte dovnútra. 

Zber paradajok

Paradajky zvyknú dozrievať zhruba v polovici júla, v skleníkoch o niečo skôr. Všetko záleží od odrody a pestovateľských podmienok. Zbierame ich postupne každé 3 až 4 dni. S príchodom jesene zbierame poslednú úrodu vrátane zelených plodov. Tie potom môžeme zabaliť do sáčku spolu s jablkami. Po niekoľkých dňoch sčervenajú a dozrejú do konzumnej zrelosti. 

S čím pestovať paradajky

Paradajky sa odporúča pestovať s zelerom, petržlenom, šalátom, špenátom, cesnakom a hlúbovou zeleninou. K paradajkám sa odporúča vysádzať aj bazalku. Naopak nie je dobré ich pestovať po zemiakoch a ani v blízkosti uhoriek a hrachu.  

Prečítajte si aj ďalšie zaujímavé články o pestovaní ovocia a zeleniny prírodnou cestou.

Zdroj obrázkov pixabay.com

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *