Rýľovanie na jeseň patrí k jesennému koloritu slovenských dedín. Málokto sa však zamýšľa nad tým, prečo to vlastne robíme a či je to vôbec potrebné. V tomto článku sa pokúsim priblížiť, prečo nerýľovať záhradu.
Presvedčiť niekoho o tom, že rýľovanie je zbytočné alebo dokonca škodlivé je ťažká úloha. Mal som možnosť presvedčiť sa o tom pri jednom rodinnom obede, ktorého sa zúčastnili aj naši známi. Debata sa zvrtla na záhradu a oni lamentovali, že ešte nemajú zrýľovaný zeleninový záhon. Snažil som sa im vysvetliť, že je to zbytočné, no moja snaha vyšla nazmar.
Začnime teda hľadaním odpovede na otázku, prečo ľudia rýľujú záhradu.
Prečo ľudia rýľujú na jeseň?
Skúste sa nad touto otázkou zamyslieť alebo sa spýtajte trebárs vašich starých rodičov. Odpovede budú zrejme niekde v tomto duchu:
- Lebo sa to tak musí robiť
- Lebo sa to tak vždy robilo
- Lebo pôda musí premrznúť
Ak máte inú odpoveď, pokojne ju napíšte dolu do komentára.
Na všetky vyššie spomenuté “odpovede” existuje protiargument. Pôdu je síce potrebné pred sadením prekypriť, no určite nie je nutné ju obracať hore nohami. Ako to vplýva na samotný život v nej si povieme nižšie.
Tiež nie je pravda, že sa to tak vždy robilo. Ľudia pôdu kyprili aj v minulosti. Obracanie pôdy hore nohami je však vynález moderných dôb. Rovnako tak nezmyselné je presvedčenie, že pôda musí premrznúť. Ona premrzne tak či onak, aj bez rýľovania.
Prečo je rýľovanie zlé?
Pod rýľovaním rozumiem každoročné obracanie pôdy hore nohami. Spoločne s vysádzaním trávnikov a tují to je jeden z najväčších zločinov v našich záhradách.
Ľudia začali obracať pôdu orbou, pretože zistili, že nasledujúci rok dosiahnu väčšiu úrodu. Je to spôsobené tým, že prevzdušnením pôdy dochádza k rýchlejšiemu rozkladu humusu a minerálnych látok v pôde. Nárazovo sa tak uvoľní veľké množstvo živín, ktoré rastlina nedokáže spotrebovať a sú tak vyplavované do spodných vôd.
Každý rok sa tak začína spotrebovávať väčšie množstvo humusu. Pôda bez tohto prvku začína byť mŕtva. Zle prijíma vodu a speká sa. Úrodnosť na nej sa dá zachrániť len používaním umelých hnojív. V takom stave sa dnes nachádza veľká časť poľnohospodárskej pôdy na Slovensku (a nielen u nás).
Problém však nespočíva len v likvidácii humusu. V pôde žijú rôzne mikroorganizmy, ktoré rýľovaním pravidelne zabíjame. Niektoré z nich totiž žijú tesne pod zemou, pretože potrebujú viac kyslíka a znesú výkyvy teplôt. Iné sa naopak nachádzajú hlbšie v zemi, kde je teplota stabilnejšia, no kyslíka je tam pomenej. Obrátením pôdy naruby dôjde k smrtiacej rošáde. Vrchné mikroorganizmy sa dostanú hlbšie pod zem, kde sa udusia, Spodné mikroorganizmy sa v priebehu pár sekúnd dostanú na povrch. Tam povedzme zmrznú.
Ako nerýľovať záhradu?
Prax prírodných záhradkárov ukazuje, že pôdu nie je potrebné vôbec obracať. Na jeseň je najlepšie ju zamulčovať alebo po zbere úrody vysadiť rastliny zeleného hnojenia. Tie do príchodu mrazov stihnú pôdu pokryť, potom zmrznú a vytvoria tak prirodzený mulč. Na jar zároveň zabránia odparovaniu vody z pôdy.
Pred sadením potom stačí zvyšky rastlín pohrabať, záhon pokopať motykou a môže sa sadiť.
