pestovanie slivky

Slivka – sadenie, pestovanie, rez. Kompletný návod

Slivka patrí k tradičným ovocným stromom našich záhrad. Jej plody majú široké uplatnenie. Dajú sa konzumovať priamo, zavárať, sušiť, no je z nich aj skvelý džem alebo slivovica. Poďme sa preto pozrieť, ako zvládnuť pestovanie slivky so všetkým, čo k tomu patrí. 

Článok o pestovaní slivky je rozsiahly. Snažil som sa do neho dať všetky podstatné, aj rozširujúce informácie o tomto jedinečnom druhu ovocia. Pre tých, ktorí sú netrpezliví, odporúčam prejsť priamo na podsekciu, ktorá vás zaujíma.

Ako delíme slivky

Slivka je spoločné označenie pre niekoľko pomologických skupín kôstkovín patriacich do botanického druhu Prunus domestica a s ním príbuzných druhov rodu Prunus. Patria sem totiž aj poloslivky, slivy, mirabelky a ringloty. Prvé dve sa od slivky odlišujú takmer minimálne a oko laika by si rozdiel ani nevšimlo. 

Rozdiel je v tvare plodu (napríklad poloslivky nebývajú tak výrazne pretiahnuté), v konzistencii dužiny resp. v jej oddeliteľnosti od kôstky. Mirabelky a ringloty sú ľahšie rozoznateľné. Majú zvyčajne guľatý tvar a podľa odrody aj inú farbu. 

Kde sa vzala slivka?

Rôzne kultivary sliviek rastú všemožne po svete. Nájdeme ich v miernom, subtropickom aj tropickom pásme. Za ich pravlasť však považujeme prednú a strednú Áziu. Do strednej Európy dostali v období stredoveku. V priebehu storočí sa rozšírili a boli vysádzané v dedinských sadoch, ako súčasť cestných a poľných alejí. Rýchlo sa tak stali súčasťou jedálnička našich predkov. 

Slivky sú výborným zdrojom vitamínu E a vlákniny
Slivky sú výborným zdrojom vitamínu E a vlákniny

Aké vitamíny obsahuje slivka?

Vďaka svojej výživovej hodnote patria slivky medzi najhodnotnejšie ovocné druhy. Konkrétne nutričné hodnoty však závisia od odrody, druhu či stupňa zrelosti. Obsah cukru môže kolísať v rozmedzi 4 až 22%. Slivka je zdrojom fosforu, vápniku, horčíka, jódu, medi, zinku a železa. Naopak obsahuje veľmi málo vitamínu C, A a B1 resp. B6. Naopak je výborným zdrojom vitamínu E.

Benefity sliviek však spočívajú najmä vo vysokom obsahu vlákniny, ktoré podporujú činnosť tráviacej sústavy. Dôležité sú tiež fenolové zlúčeniny. Tie majú pozitívny dopad na pevnosť kapilár a majú protisklerotický účinok. Slivky predstavujú dôležitý zdroj antioxidantov. V sušených slivkách je koncentrácia antioxidantov až sedemnásobne vyššia, než v čerstvých plodoch. 

Slivky tiež majú antibakteriálny účinok. Podľa výskumov dokážu významne znižovať kontamináciu potravín baktériami E coli, Salmonely, Listérie atď. 

Kde pestovať slivky

Úspešné pestovanie slivky závisí od viacerých faktorov. Okrem výberu vhodnej odrody sliviek je potrebné zvoliť aj správne stanovisko. Slivka patrí medzi ovocné druhy, ktoré horšie znášajú mrazy. Preto je dôležité vyhnúť sa mrazovým dolinám, ale aj veterným polohám. 

Ideálne su roviny, prípadne mierne svahovité pozemky. Menej vhodné sú lokality s juhovýchodným resp. južným sklonom, nakoľko tam dochádza v predjarnom období ku kolísaniu teploty, čo spôsobuje praskanie kôry. Nevhodné sú tiež čisto severné svahy. Slivky tu počas tuhých zím vymŕzajú a v priebehu chladnejšieho roka je problém s dozrievaním úrody. 

Pestovanie sliviek si vyžaduje lokality s ročným úhrnom zrážok väčších ako 600 mm. Značná časť z nich by mala padnúť práve v jarnom období. V našich kilmatických podmienkach sa odporúča pestovať najmä neskoršie odrody sliviek. Ranným odrodám totiž vplyvom častejších zrážok v júli a v auguste zvyknú praskať plody. 

Čo sa týka pôdnych nárokov je pre slivky ideálna teplá humózna pôda. Obľubuje radšej vlhkejšej pôdy, než suchšie. Zvládne však aj vysokú hladinu spodnej vody, no tá by nemala byť vyššie než 1 meter pod povrchom pôdy. Porastie však aj na menej kvalitných pôdach pokiaľ sa vyberie vhodný podpník (myrobalán).

Video síce hovorí o výsadbe hrušky, no rovnaký postup možno aplikovať aj na slivku.

Ako sa sadí slivka?

Výsadba slivky je prakticky rovnaká ako pri iných ovocných stromoch. Základom je vykopať jamu, ktorá je dvoj až trojnásobne väčšia než je koreňová sústava stromčeka. Pri kopaní jamy dávame hlinu napríklad do fúrika, kde ju odporúčam zmiešať s vyzretým kompostom. Na tri diely hliny stačí jeden diel kompostu. 

Stromček sadíme tak, aby štepená časť bola aspoň 10 cm nad povrchom zeme. Pokiaľ plánujeme okolie stromčeka mulčovať, môže byť štepená časť ešte vyššie. Vyhneme sa tak situácii, kedy nadzemná časť pustí korene do mulču a splannie nám. 

Ešte pred samotnou výsadbou skontrolujeme koreňovú sústavu stromčeka a prípadne odstránime resp. skrátime poškodené korene. Pre lepšie ujatie sa odporúča nechať sadenicu niekoľko hodín vo vedre s vodou. 

Výsadba slivky resp. akéhokoľvek ovocného stromu sa najlepšie robí vo dvojici. Jedna osoba drží sadenicu, druhá postupne pridáva zem do jamy so stromčekom. Nezabúdame občas so stromčekom mierne ponatriasať, aby sa pôda dostala ku všetkým koreňom. V prípade, že je pôda pri výsadbe suchá, odporúča sa strom výdatne poliať (aspoň jedna krhla). 

Ku sadenici zatĺkame minimálne jeden oporný kôl, ktorý následne s hrubým špagátom priviažeme o slivku. Okolo špagáta je potrebné dať seno alebo slamu, aby špagát neodieral kôru. Okolie stromčeka zbavíme buriny a zamulčujeme. Pokiaľ sadíme slivku na jeseň, necháme povýsadbový rez na jar. 

Pokiaľ sadíme sliviek viac, mali by sme dodržať spon výsadby zhruba 7×5 m. Osobne som zástancom väčšieho priestoru pre ovocné stromy. Majú tak dostatok svetla, lepšie okolo a cez ne prúdi vzduch, čo pomáha predchádzať chorobám. Navyše sa okolo nich ľahšie manévruje napríklad s rebríkom. 

Ako sa strihá slivka?

Rez slivky môžeme rozdeliť do troch skupín. 

  • Rez po výsadbe
  • Výchovný rez
  • Presvetľovací rez

Spomínaný opis nižšie sa týka voľne tvarovanej koruny stromu.

V prípade, že striháme slivku a vznikajú v priemere rany väčšie ako 1 cm, je dobré zatrieť rany stromovým balzamom. Pozor však na štepárske vosky, ktoré na tento účel nie sú vhodné. 

Pokiaľ sa pýtate, kedy sa strihá slivka, tak odpoveď znie v predjarnom resp. jarnom období najlepšie tesne pred vypučaním. V tom čase už prúdia živiny v strome a tak je schopný rýchlo zaceliť vzniknuté rany. 

správny rez slivky
Pri reze slivky dávame pozor, aby sme rez vykonali správne (a). Nenechávame nad očkom príliš dlhý čapík (b), ale nerežeme ani príliš hlboko (c).

Povýsadbový rez slivky

Je prakticky rovnaký ako pri ostatných ovocných druhoch. Jeho cieľom je jednak vyrovnať pomer medzi poškodenou koreňovou sústavou, ku ktorej došlo pri vyberaní sadenice z ovocnej škôlky a pri sadení a nadzemnou časťou. Druhou, no nemenej dôležitou úlohou je založenie budúcej koruny stromu.

Spravidla sa nechávajú tri až štyri tzv. kostrové konáre (to sú tie, čo idú do strany a budú tvoriť základ koruny). Vyberáme také, ktoré idú najviac do priestoru a zvierajú s tzv. terminálom (výhonok, ktorý rastie kolmo alebo takmer kolmo nahor) uhol väčší ako 45 stupňov. Ostatné bočné konáre odstraňujeme priamo až na kmienok. 

Zároveň vyberieme vhodný terminálny výhon a ostatné konkurenčné letorasty (prúty) odstraňujeme. 

Pri povýsadbovom reze je potrebné skrátiť vybraté kostrové konáre. O akú dĺžku vždy záleží od viacerých faktorov (hrúbka letorastov, celková kondícia stromu a pod.). Ja osobne strihám až na tri/ štyri očká. Strom sa tak nemusí trápiť so starým drevom a vytvorí si nové podľa toho, ako bude chcieť. 

Zásada je však taká, že všetky konce kostrových konárov by mali končiť na zhruba rovnakej úrovni (výške). V opačnom prípade môže dôjsť k tomu, že sa budú vyvíjať nerovnomerne. 

Pri povýsadbovom aj výchovnom reze striháme letorasty tak, aby koncový prút smeroval dovnútra. V priebehu roka dôjde k efektu, že výhonok z koncového očka bude síce rásť do koruny a takmer kolmo nahor, no očko hneď pod ním bude mať vodorovnejšiu trajektóriu. V nasledujúcom roku sa vrchný letorast odstrihne a vznikne tak rozvetvená presvetlená koruna aj bez ohýbania konárov.

povýsadbový rez slivky
V prípade, že sadenicu po vysadení nezostrihneme alebo ju strihneme na príliš dlhé letorasty, začne nám v priebehu vegetácie vyhoľovať (listy sú len na vrcholoch). Všimnite si tiež, že kostrové konáre sú v jednej rovine (b).

Výchovný rez slivky

Slivka má tendenciu v prvých rokoch rýchlo a bujne rásť. Bez výchovného rezu by došlo k vytvoreniu hustej koruny. Preto zhruba prvých 4 – 5 rokov života stromu musíme klásť dôraz na výchovný rez. 

V druhom roku po výsadbe je potrebné skrátiť terminál zhruba 60 – 70 cm nad najvyšším kostrovým konárom. Tým, že terminál zastrihneme, dôjde počas roka k jeho rozvetveniu. Takýmto spôsobom si postupne vytvoríme ďalšie poschodie, ktoré nám bude prinášať úrodu. 

Pokiaľ sme pri sadení zastrihli kostrové konáre na vnútorné očko, odstránime letorasty na nasledujúce, ktoré rastú dovonka. Na bočných výhonkoch zastrihávame všetky konkurenčné výhony. To sú zväčša tie, ktoré rastú paralelne s ďalším výhonom a teda zahusťujú korunu. Rovnako tak na bočných konároch odstraňujeme všetky kolmo či dovnútra rastúce letorasty. 

V treťom roku si musíme zapestovať nové poschodie. Vyberieme rovnako ako pri povýsadbovom reze tri najvhodnejšie do strán rastúce výhony a skrátime ich o zhruba jednu tretinu (opäť odporúčam na vnútorné očko). Pokiaľ máme do strán rastúcich výhonov v hornej časti koruny viac, odstránime ich. 

Opäť odstraňujeme všetky do vnútra rastúce, poškodené, či inak zahusťujúce konáre. Predlžujúce konáre striháme vždy na výhony, ktoré rastú do vonka. 

Pokiaľ sme v predchádzajúcich rokoch postupovali správne, môžeme výchovný rez slivky v štvrtom roku skončiť. Postupujeme rovnako ako v predchádzajúcich rokoch (odstraňujeme choré, poškodené, zahusťujúce). Pri tvarovaní druhého poschodia odstránime dovnútra rastúce výhony. 

Presvetľovací rez

Slivky veľmi zle znášajú zmladzovací rez. Preto je potrebné počas nasledujúcich rokov venujeme pozornosť presvetľovaciemu rezu. Ten by sa mal obmedziť na odstraňovanie kolmo rastúcich výhonov, vidlicových rozkonárení a podobne nevhodne rastúcich letorastov. Takto bude strom pravidelne v malých dávkach zmladzovaný vďaka čomu sa zabezpečia primerané prírastky a aj rodivosť. 

Presvetľovací rez je možné robiť v predjarnom období, ale niektorí zvyknú robiť aj letný rez slivky. Ten sa spravidla robí po obratí úrody, najneskôr však do začiatku septembra. Treba si však uvedomiť, že letným rezom sa pripravuje strom o časť živín, ktoré má ešte uchované v listoch a v dreve. Pokiaľ teda chcete strihať slivku koncom leta, vychádzajte z jej celkovej vitality. 

Video o prebierke plodov na slivkách

Redukcia násady ovocia

Pokiaľ chcete mať na záhrade alebo v sade pravidelnú úrodu sliviek, je potrebné venovať pozornosť aj tzv. redukcii násady ovocia. Jednoducho povedané ide o proces, kedy sa oberajú ešte nedozreté plody na ovocných stromoch. Tento krok sleduje dva ciele. 

Prvým je zabezpečenie každoročnej rodivosti. Pokiaľ je totiž strom zavalený úrodou, môže sa významne obmedziť tvorba kvetných púčikov, ktoré v budúcom roku rozkvitnú. Takže kým tento rok je na slivke kopec ovocia, budúci rok tam nemusí byť ani jedna. 

Druhým cieľom je vytvoriť si síce menej, no o to kvalitnejších plodov. Pokiaľ totiž oberieme časť úrody ešte zazelena, strom dá prebytočnú energiu nielen do tvorby kvetných púčikov, ale aj do zvyšných plodov. Tie sú potom väčšie, chutnejšie a sladšie. 

Bonusom takéhoto opatrenia je, že sa stromy pod ťarchou úrody nezlomia a nie je potrebné ich podopierať. 

Prebierka plodov sa robí v júni, keď sú plody vo veľkosti 15 – 20 mm. Štandardne nechávame 20 – 30 plodov na meter dĺžky vetvy, ostatné jednoducho opatrne odtrhneme (odstrihneme) a dáme napríklad do kompostu. Plody by mali byť rovnomerne rozmiestnené po celej dĺžke a vyberáme najmä tie lepšie vyvinuté. 

Zhluky sliviek ľahšie podliehajú chorobám.
Zhluky sliviek ľahšie podliehajú chorobám.

Chemická ochrana alebo čo robiť, aby sme nemali červíky v slivkách

Slivky, podobne ako ostatné ovocné druhy sú ohrozené rôznymi vírusmi, hubami či živočíšnymi škodcami. Pre naše potreby si však zhrnieme iba najvýznamnejšie z nich, s ktorými sa ovocinári musia najčastejšie potýkať. Zároveň si spomenieme aj formu bioochrany sliviek.

  • Šárka – ide o vírusové ochorenie, ktoré napáda niektoré druhy kôstkovín (okrem sliviek aj napr marhule a broskyne). Prejavuje sa jednak napadnutím listov, kde vytvára svetlozelené prstence a škvrny. Napáda aj plody, ktoré jednak skorej opadávajú a plody deformujú, dužina je gumovitá, nekrotická bez chuti. Nie je vhodná na spracovanie ani kvasenie. 
    • Ochrana pred šárkou – najdôležitejšia je prevencia. Dôležité je vyberať odrody, ktoré sú tolerantné voči šárke. Zároveň je potrebné potláčať pôsobenie vošiek, ktoré sú prenášačom tohto ochorenia. 
  • Monilióza – ide o hubovú chorobu, ktorá sa prejavuje najmä na plodoch. Prvé sa objavia okrúhle hnedé, sčasti mäknúce miesta a v priebehu pár dní dokážu zničiť celý plod. Šírenie huby je spôsobené najmä mechanickým poškodením hmyzom prípade ľadovcom či praskaním plodov. 
    • Ochrana pred moniliózou – opäť je dôležitá prevencia. Na jeseň, prípadne najneskôr do konca zimy je potrebné odstrániť všetky zosušené (tzv. mumifikované plody) zo stromu. Následne je potrebné opäť klásť dôraz na prevenciu proti škodcom, ktorý narúšajú povrch plodov.
      Môžeme však použiť aj chemickú ochranu v podobe biopostrekov ako je – Chitopron, NovaFerm Sirius, CuproTonic. Postrekujeme pred kvetom a po kvete.
slivka
Obdobie pred kvetom a po kvete je dôležité pre elimináciu živočíšnych škodcov

Živočíšny škodcovia

  • Vošky, puklice – ide o škodcov, ktorí sú zdrojom rôznych ochorení, prípadne spomaľujú rast výhonkov či pri rozsiahlom premnožení aj celého stromu. 
  • Postrek na vošky na slivkách a iný prezimujúci hmyz – Ich pôsobenie dokáže významne obmedziť preventívny postrek v predjarnom období napríklad postrekom z draselného mydla, z repkového oleja alebo iným eko insekticídom (Rock Effect). Potom preventívne v období vegetácie napríklad FLORAVITA Citro, BorOil a pod. 
  • Piliarka slivková – ide o drobnú osičku, ktorej larvy sa zavŕtavajú do vyvíjajúcich sa plodov a tie krátko po odkvitnutí začínajú opadávať. 
    • Ochrana pred piliarkou slivkovou – spočíva v preventívnom insekticídom bio postreku po odkvitnutí – NEEMAZAL TS, NovaFerm Orion alebo použitím bielych lepových doštičiek. 
  • Piadivka jesenná – drobný motýľ, ktorého húsenice žerú mladé listy, kvety a neskôr aj drobné plody. 
    • Ochrana pred piadivkou – aplikovať v dobe liahnutia huseníc (marec, apríl) – LEPINOX PLUS
  • Obaľovače – ďalší z radu motýľov, ktorý je zodpovedný za to, že sú slivky červivé. Za rok má dve generácie, 
    • Bioochrana pred obaľovačmi – koncom mája, začiatkom júna a opätovne v júli postrekovať – NovaFerm Orion

Odrody sliviek 

V súčasnosti sú na trhu dostupné desiatky odrôd sliviek. Záleží teda len na vás, ktoré z nich si vyberiete. Dôležité je však si pamätať na niekoľko dôležitých parametrov. 

  • Podpník – medzi najčastejšie sa vyskytujúce podpníky patri St. Julien – rastú o zhruba 10 – 25% slabšie než na myrobaláne. Skorej nastupujú do rodivosti, no na druhú stranu plytšie korenia. Hodí sa teda najmä do ťažkých a vlhkých pôd. Naproti tomu myrobalán (semenáč) lepšie znáša aj horšie pôdne podmienky. Nastupuje však neskôr do plodnosti.
  • Opeľovacie pomery – pri výbere odrody sliviek vyberajte aj podľa opeľovacích pomerov. Existujú totiž slivky samoopelivé, čiastočne opelivé a cudzoopelivé. 
  • Tolerancia voči šárke a iným chorobám – vďaka šľachteniu máme dnes k dispozícii viaceré odrody, ktoré sú tolerantné alebo úplne rezistentné voči viacerým ochoreniam sliviek. V obchode sa teda pýtajte a nechajte si poradiť. 

Zoznam použitej literatúry:

  • Blažek, Jan, Kneifl, Václav. Pěstujeme slivoně. Praha 2005.
  • Cifranič, P., Chlebík, Š.: Rez a tvarovanie ovocných drevín. Bratislava 1970.
  • Dohnálek, František. Ovocný strom a jeho pěstění. Praha 1939.
  • Kudriavec, R.P., Hričovský, I.: Tvarovanie a rez ovocných drevín. Bratislava 1976.
  • Kyncl, František. Řez ovocných dřevin. Praha 1979.
  • Pavela, Roman. Botanické pesticidy. České Budějovice 2011.
  • Pevná, V. a kol.: Zahradníctvo, zeleninárstvo, ovocinárstvo, vinohradníctvo. Bratislava 1989.

Zdroj obrázkov: pixabay.com, Dohnálek.





Nechajte rez ovocných stromov na nás