slivka na koláč

Slivky na pálenie, sušenie a konzumáciu. Vyberte si z týchto odrôd

Slivky patria k ovociu, ktoré možno spracovať hneď niekoľkými spôsobmi. Niektoré odrody však nie sú také všestranné a hodia sa napríklad len ako základ dobrej slivovice. Spravili sme preto zoznam základných odrôd aj s odporúčaním na ich využitie. 

V uvedenom zozname sú najmä štandardne rozšírené a dostupné slivky.

Čačanská lepotica

Slivka Čačanská lepotica má svoj pôvod v Srbsku. Ide o tzv. poloslivku, ktorá je tolerantná voči šárke z hľadiska jej prejavu na plodoch. V prípade silného infekčného tlaku však podliehajú, čo sa prejavuje najmä na listoch. Jej odolnosť voči hubovým chorobám je vyššia, citlivosť na zimné a jarné mrazy je stredná. Odroda je samoopelivá.

Čačanská lepotica má nadpriemerne veľké plody (až 40g), ktoré dozrievajú v prvej a druhej dekáde augusta. Dužina je zelenožltá, šťavnatá a dobre oddeliteľná od kôstky. Chuť je navinule sladká, slabo aromatická. Hodia sa najmä na priamy konzum a kuchynské spracovanie. 

Čačanská najbolja

Vznikla taktiež v Srbsku. Táto slivka je pomerne odolná voči šárke aj moniliovej hnilobe plodov. Strom aj kvety sú stredne citlivé na mráz. Čačanská najbolja je čiastočne samoopelivá. Pre vyššiu úrodu sa odporúča vysadiť k nej opeľovača z odrody Čačanská lepotica alebo Stanley. 

Plody sú veľké s pevnou a silnou šupkou. Dužina je žltozelená, pevná, mäsitá, menej šťavnatá. Dobre sa však oddeľuje od kôstky. Dozrieva koncom augusta. Chuť plodov je navinulo sladká, no často len priemerná. Slivky sa hodia najmä na kuchynské spracovanie. Ide o ideálnu odrodu pokiaľ chcete slivky mraziť, pretože pri rozmrazení nestrácajú konzistenciu. 

Valjevka

Táto odroda slivky pochádza taktiež zo Srbska. V prvých rokoch silno rastie, kvôli čomu vyžaduje pravidelný rez. Je stredne odolná voči šárke, dobre odoláva mrazom aj hubovým chorobám. Odroda slivky Valjevka je samoopelivá a odporúča sa aj ako vhodný opeľovač. 

Plody sú stredne veľké s pevnou šupkou. dužina je zlatožltá, pevná a stredne šťavnatá. Chuť je sladko navinulá. Dužina sa dobre oddeľuje od kôstky. Slivky dozrievajú v prvej polovici septembra. Valjevka je odroda slivky vhodnej na sušenie. Nehodí sa na pálenie. 

slivka
Nie každá slivka sa hodí na kvas či zaváranie

Jojo

Slivka Jojo bola vyšľachtená v Nemecku. Ide o tzv. poloslivku, ktorá rastie stredne silno až slabo. Veľmi skoro nastupuje do rodivosti, pričom poskytuje pravidelnú úrodu. Jojo je odroda samoopelivá. Ide o odrodu odolnú voči šárke. Tejto vlastnosti vďačí hypersenzitívnej reakcii. Pokiaľ spóra vírusu dopadne na list, časť pletív odumrie a tak sa šárka nemôže šíriť ďalej. 

Plody sú veľké s zelenožltou pevnou a šťavnatou dužinou. Väčšinou sa dobre oddeľuje od kôstky. Dozrieva v prvej dekáde septembra. Využitie sliviek tejto odrody je univerzálne. Pokiaľ sa nechajú dostatočne dozrieť, sú vhodné na pálenie. 

Hanita

Odroda bola vyšľachtená v Nemecku. Strom rastie stredne silno, v neskorších rokoch sa jeho rast spomaľuje. Hoci je označovaná za tolerantnú voči šárke, býva ňou napáda dosť často. Preto sa neodporúča ju vysádzať tam, kde je vysoký tlak tohto vírusového ochorenia. Hanita skoro vstupuje do plodnosti a je samoopelivá.

Slivka Hanita má stredne veľké plody s zelenožltou tuhou, šťavnatou dužinou. Dobre sa oddeľuje od kôstky. Chuť je sladká, príjemne aromatická, v dobre dozretých plodoch s vysokým obsahom cukru. Dozrieva koncom augusta. Odroda je veľmi vhodná ako slivka na pálenie. 

Slivka domáca 

Vznikla krížením niekoľkých klonov planých sliviek, ktoré sa na území dnešných Čiech, Moravy a Slovenska pestovali už po stáročia. Slivka domáca je však na ústupe, nakoľko je veľmi náchylná na vírus šárky. Dá sa však pestovať tam, kde tlak tejto choroby nie je tak silný, resp. kde sa vykonávajú preventívne opatrenia. 

Odroda je samoopelivá a má pomerne malé plody. Zato však rodí pravidelne a bohato, dozrieva zhruba v polovici septembra. Slivky sú všestranne využiteľné, najmä na džemy a hlavne ako základ na slivkový kvas. 

slivkový lekvár
Slivkový lekvár patrí dodnes k najobĺbenejším.

Stanley 

Vznikla začiatkom 20. storočia v USA. Strom rastie stredne silno, v plnej plodnosti o čosi slabšie. Slivka Stanley je samoopelivá a je zároveň dobrým opeľovačom. Poskytuje pravidelné a pomerne vysoké úrody. Odroda je tolerantná voči šárke, dobre znáša zimné mrazy, no plody sú citlivejšie na moniliovu hnilobu. Úroda dozrieva koncom augusta, začiatkom septembra.

Plody sú pomerne veľké s pevnou šupkou. Dužina je zelenožltá, stredne pevná a šťavnatá. Chuť je sladká, hoci menej aromatická. Plody sa hodia na kuchynské spracovanie, priamy konzum, no menej sa hodia na sušenie. Tvoria solídny základ ako slivka na pálenie. 

Toptaste

Ďalšia slivka s nemeckým pôvodom. Jej základ by mala tvoriť práve Slivka domáca s odrodou Valor. Vďaka tomuto pôvodu sa podľa mnohých na domácu slivku veľmi ponáša. Na rozdiel od svojho rodiča je odroda Toptaste vysokotolentná na šárku a zároveň nie je náchylná na hubové choroby. Odoláva aj zimným mrazom. 

Slivka Toptaste vstupuje do plodnosti skoro, rodí pravidelne a bohato. Plody dozrievajú v polovici augusta resp. začiatkom septembra. Je čiastočne samoopelivá, no pre lepšiu úrodu sa odporúča vysadiť ju v blízkosti Čačanskej lepotice alebo Stanley. Slivky sú stredne veľké, so žltou, pevnou a šťavnatou dužinou. V dobrých rokoch dosahuje vysokú cukornatosť, čo ju predurčuje ako základ na pálenku. Dá sa však aj sušiť, kuchynsky spracovať či priamo konzumovať. 

Nechajte rez ovocných stromov na nás