Ovocie
pestovanie broskyne

Pestovanie broskyne – tipy ako mať pravidelnú a bohatú úrodu

Broskyne patria medzi obľúbené druhy ovocia. Najlepšie sú priamo odtrhnuté zo stromu, no nestratia sa ani ako zaváranina, lekvár či pálenka. Skôr než však pozbierame plody, je potrebné sa o tento ovocný strom náležite postarať. Pozrime sa preto ako správne pestovať broskyňu. 

Broskyňa obyčajná patrí do čeľade ružovitých. Jej najbližší príbuzný je mandľa. Pôvod broskyne nie je však celkom jasný. Hoci jej latinský názov Persica naznačuje, že by mohla pochádzať práve z Blízkeho východu, jej pôvod bude zrejme ešte vzdialenejší. Divo rastúce broskyne je možné nájsť až v Číne a zrejme to bude aj miesto, odkiaľ broskyňa pochádza.

Do Európy sa tento ovocný strom dostal vďaka Rimanom cez Grékov, no na územie dnešného Slovenska sa dostala až v 16. storočí. 

Kde sadiť broskyňu

Broskyňa tradične patrí do tzv. viničných oblastí. Ako už názov napovedá, ide o miesta, kde sa pestuje vinič. Ideálne sú mierne až stredné svahy, pričom príliš nezáleží na orientácii. Broskyne nesadíme do uzavretých kotlín alebo miest, kde sa zbiehajú svahy. Najvýhodnejšie sú polohy do 200 metrov nad morom. Vhodné sú priepustné, piesočnatohlinité alebo hlinitopiesočnaté pôdy. Naopak neodporúčajú sa ťažké, ílovité pôdy. 

Kedy sadiť broskyňu

Termín výsadby broskyne je oproti iným ovocným stromom špecifický. Od opadu lístia až do rozpuku totiž netvorí na ranách hojivé závaly a problematický je aj rast koreňov. Preto sa odporúča vysádzať broskyňu až na jar. S tým je zároveň spojené aj pravidelné polievanie, pretože posledné roky býva suchá jar. Ideálne je teda sadiť broskyňu v druhej polovici marca resp. začiatkom apríla.

Sadenie broskyne

Podľa odporúčaní odborných kníh je potrebné pri sadení broskyne vykopať jamu aspoň 1x1x0,7m. Pokiaľ predsa len chcete sadiť na jeseň, mali by ste jamu vykopať v lete. Pri jarnom vysádzaní postačí vyhĺbiť jamu počas jesene. Ja osobne tento krok vynechávam a sadím ovocné stromy podľa veľkosti koreňovej sústavy. Vždy je to aspoň dvojnásobný objem. 

Pred výsadbou je dobré namočiť korene sadenice na aspoň 12 hodín do vody. Aktivuje sa tak koreňová sústava. Ešte predtým však odstránime poškodené alebo suché korene. 

Pri sadení broskyne teda vykopeme aspoň dvakrát tak veľkú jamu aký objem má koreňový systém sadenice. Zeminu odporúčam dávať do fúrika a zmiešať s dobre uležaným kompostom. Potom takto vylepšenú zeminu prihadzujeme do jamy až do chvíle, kým pri položení sadenice do jamy, netrčí naštepenou časťou aspoň 10 cm nad úrovňou terénu. Zatlčieme oporný kôl a mladý stromček priviažeme tak, že okolo špagáta dáme suchú trávu, aby sa neodierala kôra stromčeka. 

Sadenie ovocných stromov sa najlepšie robí vo dvojici. Jedna osoba drží stromček kolmo na terén, druhá postupne prihadzuje zeminu. Pri sadení je potrebné broskyňou niekoľkokrát jemne ponatriasať, aby sa zemina dostala ku koreňom. Pokiaľ je v období vysádzania sucho, sadenicu polejeme aspoň jednou krhlou vody. Zalievame postupne, aby sa voda stihla vpiť. 

Okolie broskyne vytvarujeme do misky, aby voda pri polievaní stekala smerom k stromčeku. Povrch pôdy nenechávame holý, ale ho mulčujeme vrstvou sena, slamy či iného organického materiálu. Pozor, mulčovací materiál musí byť aspoň 2 cm od kmienka. Následne polievame aspoň raz za týždeň výdatnejšou dávkou vody. 

Po dobu dvoch až troch rokov udržiavame okolie broskyne bez konkurenčných rastlín. Broskyne sadíme od seba v spone minimálne 4×4 m, pokiaľ ide o voľný tvar koruny a 5×5 m v prípade dutej koruny. 

Pokiaľ sadíme na jeseň, neodporúča sa strihať, ale iba otrhať listy na sadenici. Povýsadbový rez broskyne robíme až na jar. 

sadenie ovocných stromov
Správne zasadený ovocný strom podľa P. Cifraniča. Oporný kôl by nemal zasahovať do korunky stromu.

Kedy strihať broskyne

Broskyňa podobne ako marhuľa sa vyznačuje rýchlym ontogenetickým vývojom. To sa odzrkadľuje v jej odlišnom raste. Ovocný strom veľmi rýchlo prechádza životnými štádiami, teda skoro prináša úrodu a zároveň aj rastie. Tieto štádiá nie sú od seba niekedy jednoznačne oddelené a častokrát splývajú. To sa prejavuje napríklad tak, že časť nových výhonov na vrchole koruny bujne rastie, v nižších paritách prináša strom úrodu a na samom spodku konáre začínajú vysychať. 

Broskyňa je rastlina teplomilná a zároveň svetlomilná. Na to treba pri reze obzvlášť pamätať. Zatienené konáriky vo vnútri koruny pri nedostatku svetla slabšie rastú a rastlina tzv. vyhoľuje. Pokiaľ má byť rez broskyne správny, je potrebné poznať hodnotu jednotlivých druhov výhonkov.

Najlepšiu úrodu prinášajú jednoročné výhonky o hrúbke ceruzky, na ktorých sú sformované najčastejšie po troch, púčiky od spodku až nahor. Ostatné, kde je púčikov menej alebo sa na nich nachádzajú iba púčiky kvetné nie sú vhodné a podľa potreby ich odstraňujeme. 

Broskyňa – kotlovitá koruna rez po vysadení

Pri pestovaní broskyne sa najčastejšie používa tzv. kotlovitá koruna. Jej výhodou je najmä dobré osvetlenie celého stromu. Pre vytvorenie takéhoto typu koruny je potrebný rez po zasadení. Vykonávame ho zásadne na jar (najepšie v období kvitnutia), aj keby sme strom sadili na jeseň. Postup je nasledovný.

Vyberieme tri maximálne štyri výhonky, ktoré sú pravidelne rozložené okolo celej osi (smerujú do rôznych strán) a majú odstup od seba aspoň 15 cm. Tieto letorasty zakrátime na 2 – 3 očká (púčiky). Nižšie postavené konáriky môžeme nechať dlhšie, vyššie postavené režeme na kratšie. Púčiky by mali smerovať von z koruny. 

Rez broskyne v prvom roku po vysadení

Dobre zasadená a živená broskyňa má tendenciu rýchlo rásť. Prirodzene sa však vyvíjajú najmä vrchné konáre, zatiaľ čo nižšie postavená zvyknú zakrpatieť. Preto je potrebné už v prvom roku po výsadbe v júni robiť letný rez. Ten sa robí tak, že sa zastrihávajú (zaštipujú) letorosty vybrané za hlavné, ale aj bočné letorasty. 

Hlavné letorasty zastrihávame za desiatym až pätnástym listom (cca 25 cm), tak aby boli všetky hlavné ramená v jednej úrovni. Najvyššie očko by malo smerovať do vonka. 

Ukážka dlhého rezu broskyne

Rez broskyne v druhom roku po vysadení

Aj v druhom roku sa snažíme vypestovať širokorozložitú korunu s v pevnými kostrovými konármi. Je možné, že sa na jar objavia na broskyni už prvé kvety. V takom prípade je však potrebné ich otrhať. Vytvorením prvých plodov by sa strom zbytočne a predčasne vyčerpal. 

Na stromčekoch, kde sme vykonali v predchádzajúcom roku letný rez, robíme iba doplňujúci a opravný rez. V období kvitnutia odstraňujeme suché, choré alebo letorasty rastúce do koruny. V prípade, že sme tento letný rez nespravili, budeme mať náročnejšiu úlohu. 

V prvom rade vyberieme najvhodnejšie postavené letorasty, ktoré budú pokračovateľom kostrových konárov. Skrátime ich asi o tretinu až polovicu dĺžky. Pokiaľ sa niektoré z kostrových konárov vyvíja slabšie, nestriháme ho príliš hlboko, ale radšej k nemu prispôsobíme ostatné konáre. 

Bočné výhony striháme hlbšie, čiže na dva púčiky, na nižšie postavených miestach na tri až štyri. Letorasty rastúce do vnútra koruny odstraňujeme úplne, aby nám nezahusťovali korunu.

V druhom roku po vysadení broskyne vykonávame taktiež letný rez v júni, rovnako, ako bol opísaný vyššie. Počas nasledujúceho roka je možné počítať s prvou úrodou broskýň. Preto musíme strom na túto úlohu pripraviť a v lete podporiť na niektorých letorastoch tvorbu kvetov tým, že ich čiastočne skrátime. Ide o tzv. augustový rez. 

Rez broskyne v treťom roku po zasadení 

Aj v tomto roku máme snahu vytvoriť silnú korunu, ktorá bude schopná prinášať bohatú úrodu. Postup je prakticky rovnaký ako v predchádzajúcom roku. Opäť sa snažíme vybrať najvhodnejší výhonok na predĺženie kostrových konárov. Ten by mal mať správny odklon od koruny a nemal by rásť príliš kolmo na zem. Ponechané výhonky skrátime asi na 30 cm. 

Hĺbka rezu sa líši podľa bujnosti rastu stromu a intenzitou rastu spodného obrastu. Keď je obrast dostatočne vyvinutý, môžeme predlžujúce výhonky zrezať menej hlboko a naopak. Ostatný bočný obrast režieme na 2 – 3 púčiky. Pokiaľ chceme prvú úrodu, necháme niekoľko konárikov neskrátených. 

V treťom roku sa zároveň snažíme vypestovať vedľajšie polokostrové konáre. Týmto krokom sa rozširuje rodiaca plocha broskyne. Vytvorenie polokostrových konárov je jednoduché. Na vhodnom mieste, teda tam, kde je voľný priestor a nové letorasty nebudú zbytočne zatieňovať vnútro koruny resp. ostatné nižšie postavené výhony, vyberieme správne smerujúci letorast. Ten nezrežeme na krátko, ale necháme na ňom 6-10 očiek. Potom, čo sa na ňom vytvorí vlastný obrast, režieme ho na dve očká, pričom predĺžujúci výhon nechávame dlhší. 

Kompletný návod na rez broskyne v tvare kotlovitej koruny

Rez broskyne v období rodivosti

Rez broskyne v ostatných rokoch je podobný, ako pri ostatných ovocných stromoch. Na jar odstraňujeme všetky choré, suché alebo dovnútra rastúce letorasty. V prípade, že striháme na tzv. dlhý rez už letorasty nezakracujeme. Vyberáme najlepšie rastúce výhonky, ktoré prinesú v tomto roku úrodu. Ostatné, konkurenčné úplne odstraňujeme. Vzdialenosť plodonosných výhonov od seba by mala byť aspoň 20 cm. 

Nemôžme zabudnúť ani na letný rez broskyne. Ten sa vykonáva v prvej polovici júna, kedy sa odstraňujú všetky výhony rastúce do koruny a tiež tie, ktoré rastú kolmo nahor. Tým sa koruna presvetlí a podporí sa tak tvorba kvetov vo vnútri koruny v neskoršom období. 

V augustovom reze potom zakracujeme všetky bočné výhony, ktoré sú dlhšie ako 40 cm. Skrátime ich o zhruba jednu tretinu. Takto sa podporí tvorba kvetov po celej dĺžke letorastov a strom nebude zbytočne vyholovať.

pestovanie broskyne a prebierka plodov
Pri pestovaní broskyne nezabúdame na prebierku plodov

Prebierka plodov 

Súčasťou pestovanie broskyne je aj prebierka plodov. Tú vykonávame v júni. Na kratších konárikoch ponechávame maximálne dve broskyne, na dlhších môžeme až päť. Vzdialenosť broskýň od seba by mala byť aspoň 10 cm. 

Prebierkou plodov sa síce pripravíme o časť úrody, plody však budú väčšie a chutnejšie. Zároveň sa týmto úkonom neoslabuje vitalita stromu a podporí sa tvorba kvetov na budúci rok. 

Hnojenie broskyne 

Pokiaľ chceme, aby broskyňa dobre rástla a prinášala bohatú úrodu, nesmieme zabúdať na hnojenie. Odporúča sa použiť dobre vyzretý kompost prípadne hnoj, ktorý sa na jeseň mierne zapracuje do pôdy okolo stromu. 

Broskyne – choroby a škodcovia

Medzi najčastejšie choroby broskýň patrí:

  • Kučeravosť broskýň – ide o hubové ochorenie, ktoré sa prejavuje pľuzgierovitými vypuklinami na listoch. Tie sa zároveň krútia a majú žltočervené odtiene.Postihnuté listy často odumierajú a opadávajú. Huba napáda aj mladé letorasty, ktoré následne slabnú. 
  • Monilióza – alebo monilíová hniloba napáda všetky druhy ovocia. Okrem plodov sa nachádza aj na výhonkoch, ktoré následne vädnú a úplne odumierajú. 
  • Múčnatka broskýň – hubové ochorenie, ktoré napáda listy aj mladé letorasty. Tie začínajú postupne vysychať a opadávajú. 
  • Glejotok – je spôsobený infekciou huby Valsa cincta a Valsa Leucostoma. Prejavuje sa vytekaním hnedstého výtoku, ktorý na vzduchu tuhne (vyzerá ako živica). Príčin vzniku tohto ochorenia býva viacero. Príliš skorý alebo neskorý rez, premŕzanie stromu, zlá výživa. 
  • Chrastavitosť broskyne – táto huba napáda najmä plody, na ktorých vytvára drobné chrastičky, ktoré môžu prerásť až do praskania plodov. 
  • Vošky – vošky napádajú všetky druhy ovocných stromov, v menšej miere nemajú vplyv na rastlinu, môžu však prenášať rôzne vírusové a iné ochorenia. 
  • Psota broskyňová – húsenice tohto motýľa patria k bežne rozšíreným škodcom. Napádajú najmä mladé letorasty, ktoré potom uschýnajú a tiež sa vžierajú do rastúcich plodov. 
  • Obaľovače – húsenice tohto motýľa spôsobujú červivosť plodov a bez náležitej ochrany môžu spôsobiť významné škody na úrode. 

Broskyne a postreky

Pred výsadbou broskýň treba dobre zvážiť výber jednotlivých odrôd. Existujú odrody, ktoré sú viac či menej náchylné na jednotlivé ochorenia. Pokiaľ však chceme bohatú úrodu, zrejme sa použitiu chemickej ochrany nevyhneme. Pre naše dobro (zdravie) a dobro prírody by sme mali používať také ochranné prípravky, ktoré sú v súlade s prírodou (bio postreky). 

  • Kučeravosť broskýň – prvýkrát v období nalievania púčikov, v prípade daždivého počasia opakovať v 7- až 10-dňových intervaloch až do začiatku kvitnutia. Preventívne ešte na jeseň Folicit 0,4-0,5 %, v období nalievania púčikov meďnatý prípravok (Kuprikol 50) 0,6 %, prvé lístky: Folicit 0,4-0,5 %, silné napadnutie: Folicit 0,5 % + CuproTonic 0,2 %.
  • Chrastavitosť broskýň – pred kvetom PowerOf-K 0,7 % + BorOil 0,2 % 
  • Monilióza – pred kvetom a po odkvitnutí. Pred kvetom: Chitopron 0,2-0,5 %, po odkvitnutí: NovaFerm SIRIUS 2,0 % + BorOil 0,1 % 
  • Múčnatka broskýň – preventívne pred kvitnutím, po odkvitnutí. Ďalšie postreky pri suchom a teplom počasí (Folicit 0,4-0,5 %). 
  • Obaľovače a psota broskyňová –  koncom mája, začiatkom júna a opätovne v júli – NovaFerm Orion
  • Vošky, molice, puklice – v predjarnom období napríklad draselným mydlom, repkovým olejom alebo iným eko insekticídom (Rock Effect). Potom preventívne v období vegetácie napríklad FLORAVITA Citro, BorOil a pod. 

Zoznam použitej literatúry:

  • Cifranič, P., Chlebík, Š.: Rez a tvarovanie ovocných drevín. Bratislava 1970.
  • Čejka, G.: Broskyne. Bratislava 1971.
  • Kudriavec, R.P., Hričovský, I.: Tvarovanie a rez ovocných drevín. Bratislava 1976.
  • Pevná, V. a kol.: Zahradníctvo, zeleninárstvo, ovocinárstvo, vinohradníctvo. Bratislava 1989.

Zdroj obrázkov: pixabay, Cifranič, P.: Marhule. Bratislava 1986.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *