Ovocie

Pestovanie marhule – sadenie, rez, postrekovanie

pestovanie marhule
pestovanie marhule

Marhule patria k obľúbenému ovociu. Sú zdravé, chutné a majú široké uplatnenie. Pozrime sa preto, ako zvládnuť pestovanie marhule na záhrade.

Tento článok je dlhý. Odporúčam preto prejsť rovno k tomu, čo konkrétne hľadáte:

Kde sa vzali marhule

Za domovinu marhule sa považuje Čína a Stredná Ázia. Podľa dokumentov sa tento druh ovocia pestoval na Ďalekom Východe už pred 4000 rokmi. Do Európy sa marhuľa dostala z Arménska do Grécka. Na jej ďalšom rozširovaní v rámci starého kontinentu mali významný podiel Rimania. Na územie dnešného Slovenska sa mala dostať okolo roku 900. Spočiatku sa však pestovala najmä v kláštorných a šľachtických záhradách. 

K rozšíreniu pestovania marhúľ v Uhorsku došlo až za vlády Márie Terézie a Jozefa II. Ďalší rozvoj nastal po prvej a neskôr po druhej svetovej vojne. 

Zvláštnosti rastu a rodivosti marhule

Marhuľa sa vyznačuje rýchlym rastom a skorou rodivosťou. Prvé plody je možné nájsť na trojročných štepených stromčekoch. Zároveň ide v priaznivých podmienkach o dlhoveký strom, ktorý sa môže dožiť až 200 rokov. Počiatočný bujný rast sa v neskoršom období života zoslabuje, na čo treba reagovať postupným miernym zmladzovaním. Neskoré hlboké zmladzovanie zvyčajne vedie k úhynu stromu. 

Úroda na marhuľovom strome je najmä na krátkych konárikoch. V menšej miere potom na silných jednoročných výhonkoch. Pre marhuľu je charakteristické, že vytvára kvetonosné púčiky aj na výhonkoch druhej a tretej rastovej vlny. Ide o druh stromov, ktoré rodia každoročne. 

Pre každoročnú úrodu však musí mať strom priaznivé podmienky – dostatok vlahy, živín a nezaťaženie príliš veľkou úrodou. 

Koreňová sústava marhule 

Koreňová sústava marhule sa rozprestiera najmä do šírky. Ide o dvojnásobok priemeru koruny. Väčšina koreňov sa nachádza v hĺbke do 1 m v závislosti od typu pôdy. Časť koreňov však dokáže dorásť až do hĺbky 4 – 4,5 m. 

Nároky marhule na teplo, svetlo a vlahu

Nároky marhule na teplo vychádzajú z podmienok v jej rodisku. V hornatej kontinentálnej klíme Číny a Strednej Ázie je zima tuhá, ale bez prechodných ochladení. Jar prichádza naraz a nie je sprevádzaná neskorými mrazmi. Leto je potom suché a horúce. 

Preto aj marhuľa pestovaná v našich záhradách dobre znáša letné horúčavy a aj tuhé mrazy v zime. Škodí jej však kolísanie teplôt v predjarnom období. 

Kvetonosné púčiky vydržia v období fyziologického pokoja krátkodobý mráz (4-6 hodín) až do teploty – 30 °C. Dlhodobý mráz by nemal presiahnuť teplotu – 20°C, inak pri nižších teplotách dochádza ku poškodeniu budúcich kvetov. Postupne s príchodom jari sa citilivosť na nízke teploty zvyšuje. 

V marci zničia púčiky mrazy pod – 8°C, ružové púčiky znesú teplotu už len maximálne o dva stupne vyššiu. Otvorené kvety zvládnu mrazy len do – 2,2°C. Ide však len o orientačné čísla, ktoré závisia napríklad aj od priebehu zimy. Pokiaľ je zima dlhodobo chladná a bez teplotných výkyvov, nedochádza k predčasnému vývinu kvetných púčikov a tak nie sú budúce kvety toľko zraniteľné. 

V prípade dreva dokáže marhuľa zvládnuť teploty do – 25°C. Nižšia teplota potom ničí jednoročné drevo a pri teplotách pod – 35°C môže dôjsť k úhynu stromu. 

Marhuľa je veľmi náročná na svetlo. V zahustených výsadbach trpí. Je preto potrebné nájsť jej také miesto na záhrade, aby bola čo najviac času osvetlená. Čo sa týka nárokov na vlahu, patrí marhuľa hneď po mandli medzi najodolnejšie ovocné druhy. Dobre zakorenený strom by mal bez väčších problémov zvládnuť aj dlhšie obdobie sucha. Samozrejme pre väčšiu a krajšiu úrodu v takejto situácii aj tak strom polievame. 

Kde sadiť marhuľu? 

Marhuľový strom je schopný rásť v rozličných druhoch pôdy. Bude dobre rásť v ľahkých piesočnatých pôdach, hlinitých aj kamenistých. Nevyhovujú jej iba ťažké pôdy, ktorú sú studené a vlhké. Spodná voda by pri marhuliach nemala byť vyššie než je 2 metre od povrchu. 

Ideálne pôdy v našich podmienkach pre pestovanie marhúľ sú piesočnaté až piesočnato hlinité pôdy s dobrou zásobou živín a vlahy. pH sa môže pohybovať v rozmedzí o 5,5 do 8,0. Čo sa týka terénu, tak optimálny je mierny svah s južnou, západnou alebo juhozápadnou orientáciou. Od severu by mala byť daná lokalita chránená pred vetrom. 

Opeľovacie pomery pri marhuliach

Väčšina súčasne predávaných marhúľ je samoopelivých. To znamená, že rastlina dokáže preniesť peľ na bliznu z toho istého kvetu alebo z iného kvetu tej istej rastliny, prípadne z iného stromu toho istého kultivaru. Aj napriek tomu sa odporúča vysadiť aspoň dva stromy, aby tak bola zabezpečená vyššia úrodnosť. 

Podpníky pre marhule

Podpník má pre budúci strom obrovský význam. Ovplyvňuje napríklad rast, rodivosť, zdravotný stav či dlhovekosť stromu. Niektoré podpníky lepšie znášajú ťažšie pôdy, iné sa dokážu vysporiadať s nižšími teplotami a podobne. Medzi často používané podpníky patria napríklad:

  • Marhuľový semenáč – je vhodný do hlbokých, teplých a priepustných pôd.
  • Myrobalán – odporúča sa do suchších, chudobnejších a ľahších pôd. 
  • Duranzia – používa sa ako podpník pre marhule v hlbokých a dostatočne vlhkých pôdach.
  • Mandľa – u nás sa nezvykne používať, hoci najm v teplejších oblastiach sveta áno. Marhule na nich dobre rastú a dožívajú sa vysokého veku.
  • Broskyňa – používa sa do vlhších a dobre priepustných pôd.
  • Zelená ringlota – je vhodná do ťažkých a vlhkých pôd. 
Kvitnúce marhule sú potešením oka. Toto obdobie je vhodné jarný rez marhule.

Sadenie marhule

Sadenie marhule môžeme vykonávať na jeseň alebo na jar. Jesenný termín býva vhodný najmä kvôli tomu, že sadenica môže v nasledujúcom roku využiť pre svoj ďalší zimnú vlahu. Jar má zas výhodu v tom, že je možné stromček okamžite ostrihať už pri výsadbe, čo je podľa mňa pre rastlinu menej stresujúce. 

Aspoň dva mesiace pred výsadbou marhule sa odporúča vykopať jamu, aby sa zem prevzdušnila. Ja osobne tento krok vynechávam a jamu kopem priamo pred výsadbou. Význam tohto kroku vidím iba v ťažkých, ílovitých pôdach. Samotná jama by mala byť 2 – 3 väčšia, než je koreňová sústava stromčeka. Zároveň platí, že čím má marhuľa slabšiu koreňovú sústavu, tým väčšiu jamu treba vykopať a podporiť tak budúci rast. 

Staršia odborná literatúra odporúča oddeliť vrchnú vrstvu pôdy a dať ju na jednu stranu. Spodnú vrstvu pôdy potom na stranu druhú. Týmto krokom malo dôjsť k oddeleniu kvalitnejšej a výživnejšej pôdy od menej úrodnej. Ornica by sa následne prihodila priamo ku koreňom a horšia pôda by sa dala na vrch. 

Opäť tento krok vynechávam, zeminu pokiaľ možno premiešavam a pridávam aj značné množstvo kvalitného, vyzretého kompostu. Týmto krokom pôdu “vylepším” a marhuľa tak má všetko, čo na začiatok svojho rastu potrebuje. 

Správne zasadená marhuľa podľa P. Cifraniča. Oporný kôl by nemal zasahovať do korunky stromu.

Pred samotným vysádzaním nakypríme ešte dno jamy. Potom prihadzujeme pripravenú zeminu dovtedy, kým pri položení do jamy sadenica netrčí naštepenou časťou aspoň 10 cm nad úrovňou terénu. 

Predtým, než začneme zahrabávať sadenicu, skontrolujeme koreňovú sústavu a odstránime poškodené korene. Tým zároveň podporíme rýchly rast nových koreňov. Pre lepšie ujatie marhule sa odporúča nechať sadenicu ponorenú koreňmi aspoň 12 hodín vo vode.

Sadenie marhule sa najlepšie robí vo dvojici. Jedna osoba drží sadenicu položenú o dno jamy (tak ako už bolo spomínané štepeným miestom 10 cm nad terénom) v kolmej polohe, zatiaľ čo druhá osoba postupne zasypáva sadenicu. S mladým stromčekom je potrebné niekoľkokrát jemne ponatriasať, nech sa zemina skutočne dostane ku všetkým koreňom. Pokiaľ je pri výsadbe pôda suchá, je dobré po zahrabaný stromček výdatne poliať aspoň jednou krhlou vody. Vodu lejeme pomaly tak, aby sa stihla vpiť.

Po vysadení je potrebné zatĺcť k sadenici minimálne jeden oporný kôl. Ten priväzujeme ku stromčeku najlepšie pomocou jutového špagáta. Medzi kmienok a špagát by sme mali dať suchú trávu (seno, slamu), aby lanko neodieralo pri vetre kôru. 

Okolie marhule vytvarujeme do misy tak, aby voda pri polievaní stekala smerom ku stromčeku. Povrch pôdy nenechávame holý, ale ho mulčujeme vrstvou sena, slamy či iného organického materiálu. 

V prípade, že sadíme marhulu na jeseň, nechávame povýsadbový rez na jar. 

a – správne – b/c nesprávne prevedený rez výhonkov.

Rez marhule

Ovocné stromy je potrebné rezať, aby sme vytvorili pevnú, pravidelnú a presvetlenú korunu. Iba takto upravený strom je schopný niesť záťaž úrody, prinášať kvalitné ovocie a znižovať riziko výskytu chorôb. 

Rez marhule môžeme rozdeliť na:

  • Povýsadbový rez – tento rez marhule robíme na jar po vysadení sadenice. Platí to aj v prípade, že sme strom vysadili na jeseň. V prípade, že chceme pestovať marhuľu v tzv. ihlanovitej korune, vyberieme jeden stredný (terminál) a dva až tri bočné výhonky (kostrové konáre). Rozostup medzi nimi by mal byť aspoň 15 – 20 cm a každý výhonok by mal smerovať do voľného priestoru a na inú svetovú stranu. Zároveň by oproti stredovému výhonu mali zvierať uhol 45 stupňov. Ostrejší uhol je neprípustný a mohol by viesť k neskoršiemu odlomeniu konára. Bočné výhonky skrátime na zopár očiek tak, aby všetky tri končili na rovnakej vodorovnej úrovni. Terminál zastrihneme o 10 – 15 cm vyššie oproti bočným výhonom. 
  • Jarný rez – vykonávame v predjarnom alebo jarnom období, keď teploty neklesajú pod – 10°C. Vykonáva sa najmä v prvých rokoch pestovania marhule a jeho cieľom je vytvoriť presvetlenú a pevnú korunu. Odstraňujeme preto všetky výhony, ktoré korunu zahusťujú (rastú napríklad smerom k stredníku), krížia sa alebo sú poškodené. Zároveň odstraňujeme tie, ktoré rastú kolmo nahor (tzv. vlky) a výhony predlžujúce kostrové konáre zakracujeme o ⅓ až ½ v závislosti od bujnosti rastu. Čím slabšie rastie marhuľa, tým hlbší rez robíme (tým viac z výhonku odrežieme).
    Rovnako tak zakrátime terminál vo výške aspoň 40 cm nad posledným bočným konárom čím podporíme nové rozvetvenie a vytvoríme tak ďalšie poschodie. 
  • Letný rez – známy tiež ako Šittov rez. Spočíva v zakracovaní letorastov o ⅓ až ½ koncom mája až začiatkom júna. Skracujeme však len tie letorosty, ktoré dosiahli dĺžku aspoň 30 cm. V opačnom prípade strom nemá dobrý rast a podporíme ho výdatnou zálievkou alebo pohnojením. Výhodou tohto rezu je, že zo skráteného výhonu vyrastú nové letorasty, ktoré nasledujúci rok kvitnú o zhruba týždeň neskôr, než na pôvodných letorastoch. Vďaka tomu dokážu kvety častokrát ujsť neskorým jarným mrazom a priniesť úrodu. 
Šittov rez marhúľ – A – situácia pred rezom, B – reakcia marhule, C – konárik s úrodou v nasledujúcom roku

Spomínaný rez marhule sa týkal predovšetkým prvých 3 – 4 rokoch života stromu. V neskoršom období, keď marhuľa prináša ovocie nemusíme robiť veľké zásahy do koruny stromu a sústreďujeme sa iba na na odstraňovanie suchých, chorých alebo zahusťujúcich výhonov. Ide o tzv. udržiavací alebo presvetľovací rez. Termín tohto rezu sa podľa odborníkov líši. Niektorí uprednostňujú rez počas kvitnutia marhule, iní ho vykonávajú po zbere úrody. 

V prípade, že sú prírastky na výhonkoch dostatočne dlhé (teda aspoň spomínaných 30 cm), môžeme aplikovať aj v tomto období šittov rez. 

Neviete si dať rady so strihaním ovocných stromov? Nechajte to na nás.

Redukcia násady ovocia

Pre zabezpečenie pravidelnej úrody a dlhovekosti stromu je potrebné robiť tzv. prebierku plodov. Tá spočíva v otrhaní ešte zelených plodov vo veľkosti lieskového orecha tak, aby boli marhule od seba vzdialené aspoň 4 cm. Na krátkych výkonoch ponechávame iba 2 – 3 plody. Vďaka tomu budú plody väčšie, chutnejšie a strom prinesie bohatú násadu kvetov aj budúci rok. 

Stromy obsypané marhuľami síce vyzerajú pekne, no bez redukcie násady ovocia, budú plody menšie a na ďalší rok môže byť úroda menšia.

Chemická ochrana alebo kedy postrekovať marhule

Marhule, podobne ako ostatné ovocné stromy, majú celú radu škodcov a chorôb, ktorými môžu trpieť. Existujú síce odrody, ktoré majú napríklad na niektoré hubové ochorenia väčšiu odolnosť, no napriek tomu sa nevyhneme chemickej ochrane. Našťastie však máme k dispozícii ekologickú ochranu, ktorá nezostáva v plodoch ani nepoškodzuje prírodu. 

  • Monilióza – postrekujeme pred kvetom a po kvete napríklad – Chitopron, NovaFerm Sirius, CuproTonic.
  • Hnednutie listov marhúľ –  2 až 3 týždne po odkvitnutí 2-krát v 10-dňových intervaloch – NovaFerm Sirius
  • Vošky, molice, puklice  – v predjarnom období napríklad draselným mydlom, repkovým olejom alebo iným eko insekticídom (Rock Effect). Potom preventívne v období vegetácie napríklad FLORAVITA Citro, BorOil a pod. 
  • Piadivka zimná a jesenná – aplikovať v dobe liahnutia huseníc (marec, apríl) – LEPINOX PLUS
  • Obaľovače – koncom mája, začiatkom júna a opätovne v júli – NovaFerm Orion.

Zoznam použitej literatúry:

  • Cifranič, P.: Marhule. Bratislava 1986.
  • Cifranič, P., Chlebík, Š.: Rez a tvarovanie ovocných drevín. Bratislava 1970.
  • Kudriavec, R.P., Hričovský, I.: Tvarovanie a rez ovocných drevín. Bratislava 1976.
  • Pevná, V. a kol.: Zahradníctvo, zeleninárstvo, ovocinárstvo, vinohradníctvo. Bratislava 1989.

Zdroj obrázkov: pixabay.com, Kudriavec, R.P., Hričovský, I.: Tvarovanie a rez ovocných drevín. Bratislava 1976. Cifranič, P.: Marhule. Bratislava 1986.

Related Articles

ako založiť jablkový kvas
Ostatné nápadyOvocie

Ako založiť jablkový kvas? Prinášame praktické tipy

Jablkovica, často nesprávne označovaná ako calvados, patrí medzi obľúbené destiláty. Základom dobrej...

jablka na kvas
Ovocie

Hľadáte jablká na kvas? Toto sú najlepšie odrody jabĺk na pálenie

Mnoho pestovateľov hľadá jablká na kvas. Preto sme pripravili zoznam najlepších odrôd...

odrody zimných odrôd
Ovocie

Hľadáte zimné odrody jabĺk? Poradíme vám tie najlepšie na zimné uskladnenie

Neskoré odrody jabĺk. Výborne sa hodia na zimné uskladnenie, takže si na...

jesenne-odrody-jablk
Ovocie

Poznáte najlepšie jesenné odrody jabĺk? Tieto by vám v záhrade nemali chýbať

Jesenné odrody jabĺk. Poskytujú kvalitné a chutné jabĺčka, ktoré dokážu zásobiť telo...