Choroby a škodcovia
vošky

Škodcovia na záhrade – Vošky

Vošky patria k najznámejším a najčastejším škodcom v našich záhradách. V malej miere nie sú príliš škodné. Problém nastáva pri ich premnožení, kedy dokážu napadnutú rastlinu výrazne oslabiť. Navyše môžu byť prenášačmi rôznych nebezpečných vírusových ochorení. 

Na Slovensku existuje zhruba 800 druhov vošiek. V celom svete ich však je päťkrát toľko. Väčšinu z nich na záhrade ani nepozorujeme a preto si povieme iba o tých najznámejších, ktoré nás trápia na záhrade rok čo rok. 

Najznámejšie druhy vošiek:

  • Vlnačka krvavá (Eriosoma lanigerum) – tento druh vošky vyhľadáva kôru letorastov a konárov jabloní, z ktorých potom cicajú. Počas vegetačného obdobia vylučujú vlnačky voskovitú vatu bielej farby, ktorá ich chráni pred predátormi. Vlnačka krvavá prezimuje v trhlinách kôry alebo na báze stromu v zemi. Na mieste napadnutia sa zvyknú tvoriť nádory, ktoré môžu prerásť až do značných rozmerov. Tieto nádory potom zvyknú infikovať rôzne huby a ďalej poškodzovať strom. 
  • Voška skorocelová (Dysaphis plantaginea) – patrí medzi najrozšírenejším a najškodlivejším druhom vošiek na jabloniach. Pôsobenie škodcu spôsobuje silné kučeravenie a stáčanie listov. Tie následne žltnú a môžu aj opadúť. Voška zvykne napádať aj mladé výhonky, ktoré zakrpatievajú a deformujú sa. Pri silnejšom napadnutí strom zle rastie a plody nedozrievajú. 
  • Voška jabloňová (Aphis pomi) – napáda najmä jablone, hrušky, ale aj hlohy a jarabiny. Cicaním listov spôsobujú ich skrúcanie, no ich farba sa nemení. Voška jabloňová zvykne cicať aj na stopkách plodov, čím sa zle vyvíjajú a zakrpatievajú. 
  • Voška slivková (Hyalopterus pruni) – nachádza sa zvyčajne na slivkách, broskyniach a niekedy aj marhuliach. Tento druh vošky nespôsobuje na začiatku svojej expanzie krútenie listov a tak neraz uniká pozornosti zahradníkov. Napadnuté letorasty však zakrpatievajú a krivia sa. 
  • Voška chmeľová (Phorodon humuli)- patrí medzi bežných škodcov sliviek. Ich pôsobenie na rastline je ťažko pozorovateľné, nakoľko sa listy len málo skrúcajú. 
  • Voška čerešňová (Myzus cerasi)- napáda najmä čerešne, menej často višne. Cicanie listov spôsobuje intenzívne skrúcanie. V niektorých prípadoch napádajú aj konce letorastov, ktoré môžu zakrpatieť a uschnúť. 
  • Voška broskyňová (Myzus persicae)- patrí medzi najrozšírenejšie druhy vošiek na Slovensku. Nebezpečná je najmä kvôli prenášaniu rôznych vírusových ochorení rastlín. Vošky cicaním spôsobujú čiastočné skrúcanie napadnutých listov. 
mravce a vošky
Mravce chránia vošky pred ich prirodzenými predátormi

Vošky a ich vývoj 

Vývoj vošiek je u každého druhu iný. Pre lepšie pochopenie životného cyklu vošiek sme vybrali vošku jabloňovú. 

Tá prezimuje vo forme vajíčka na konci jabloňového výhonku alebo v pazuchách púčikov. Na jar pred rozkvitnutím pukov sa vyliahne tzv. zakladateľka. Po ukončení svojho vlastného vývoja začne rodiť lavry – vošky. Jedna zakladateľka môže priviesť na svet až 70 vošiek. Tie sú už po 10 – 14 dňoch schopné sa znovu rozmnožovať. V priaznivých podmienkach sa za rok vyvinie až 10 generácií čím vznikajú veľké kolónie vošiek. 

Od apríla (niekde sa uvádza, že až začiatkom leta) sa začínajú objavovať okrídlené samičky, ktoré sa sťahujú na iné hostiteľské rastliny – jablone, hrušky a iné príbuzné dreviny. V novom prostredí opäť vytvárajú nové kolónie vošiek.

Na jeseň sa objavujú bezkrídle samičky, ktorých úlohou je naklásť nové vajíčka, z ktorých sa nasledujúci rok vyvinie zakladateľka. 

Vošky môžu prenášať vírusové ochorenia

Vošky v priebehu svojej existencie cicajú listy rastlín. Nachádzajú sa zväčša na spodnej strane listov mladých rastlinných výhonkoch a ich vrcholkov. Pri tejto činnosti vylučujú sladkú šťavu. Tá láka mravcov, ktoré kolónie vošiek chránia pred ich prirodzenými predátormi. 

Cicaním listov vypúšťajú vošky do rastliny rôzne škodlivé látky. To sa môže prejaviť skrútením listov alebo zdurením kôry. Oveľa horší je však fakt, že tento škodca môže prenášať rôzne vírusové ochorenia. Tie potom dokážu zničiť celý strom. 

vošky a lienka
Najlepšou ochranou pred voškami je podpora prirodzených predátorov

Ochrana proti voškám

Kolóniu vošiek by mal každý ovocný strom alebo krík zvládnuť. Pôsobenie vošiek je však nebezpečné pri mladých rastlinách, kde by sa vývoj mohol úplne zastaviť a rastlina môže uhynúť. Zároveň netreba vošky podceniť kvôli vyššie spomenutým vírusovým ochoreniam.

Pri reguláciu vošiek na záhrade je potrebné vychádzať z vývojového cyklu vošiek. Pokiaľ sa nám podarí zničiť prezimujúce vajíčka alebo čerstvo vyliahnuté zakladateľky, máme na polovicu vyhrané. Druhotné šírenie už nebýva také silné a nebezpečné. 

Na ničenie prezimujúcich vošiek môžeme použiť niektorý z bio postrekov, či už si ho vyrobíme doma alebo kúpime v obchode. Zároveň tieto biologické pesticídy používame aj vo chvíli, keď sa nám zdá, že rastlina útok vošiek nezvláda a treba jej pomôcť. Pokiaľ nechceme postrekovať, v niektorých prípadoch postačí aj zmytie vošiek silným prúdom studenej vody. 

Vošky a ich predátori

Udržať vošky pod prahom škodlivosti pomôžu aj ich prirodzení predátori – Lienka sedembodková, Zlatoočka obyčajná, Voškovce, Pestrice, Lumčík, Bzdochy a Ucholaky. Pokiaľ si chceme tieto užitočné tvory na záhrade udržať je potrebné obmedziť používanie tvrdej chémie. Zároveň sa odporúča vytvoriť pre ne aj vhodné útočisko – ponechať na záhrade vysokú trávu, kvitnúcu lúku, zbytky dreva, kopa z kameňov atď.

Zdroj obrázkov: pixabay.com

Zdroj textu:

  • Bohringer, M., Gunter, J.. Ochrana rastlín. 1996.
  • Flowerdew, B. Jak na choroby a škůdce ekologicky. 2011.
  • Šort, R. 1000 dobrých rád mladým ovocinárom, kvetinárom… 1973.
  • Ruppová, Ch.. BIO zahradničení. 2016.
  • Zacha, V., Vanek, G., Nováková, J.. Atlas chorôb a škodcov ovocných drevín a viniča. 1989.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *