jabloň a jej pestovanie

Jabloň a jej pestovanie. Všetko čo potrebujete vedieť pre bohatú úrodu

Jabloň patrí k najrozšírenejším ovocným druhom na Slovensku. Niet sa čomu diviť. Je pomerne nenáročná na podmienky aj starostlivosť, a preto rastie od juhu až po sever nášho územia. Samotné jablká sú chutné, obsahujú množstvo vitamínov a majú všestranné využitie. O tom, ako si takýto ovocný strom vypestujete doma a čo to všetko obnáša si povieme nižšie. 

Rovnako ako naše ďalšie články o pestovaní ovocných stromov (napr. marhuľa, slivka či broskyňa), aj tento bude komplexnejší a nabitý informáciami. Preto netrpezlivým odporúčam prejsť priamo na časť, ktorá ich zaujíma.

Kde sa vzala jabloň?

Za pravlasť jablone sa považuje Kaukaz, stredná Ázia a Čína. Podľa archeologických výskumov sa však jabloň planá vyskytovala v našich končinách už v praveku. K rozširovaniu nových druhov dochádzalo prirodzenou cestou a samozrejme aj importom z iných krajín. Veľkí pestovatelia jabĺk boli už Gréci a neskôr aj Rimania. 

Jablone mali vo svojich sadoch aj Slovania a následne boli samozrejmosťou v kláštorných záhradách. Keď v roku 1920 robil Štatistický úrad v Československu sčítanie ovocných stromov, zistil, že sa na Slovensku nachádza 1 250 514 jabloní. Najčastejšie išlo o polokmene a vysokokmene. V tom čase boli jablone po slivkách druhý najpestovanejší ovocný druh.

Zvláštnosti rastu a rodivosti jablone

Jablone najčastejšie plodia na dvojročnom dreve, pri niektorých odrodách aj na jednoročnom. Častým dôvodom, prečo nekvitne jabloň je ten, že záhradkár zlým rezom odstráni kvetné púčiky. Niekedy tiež jablone majú striedavú rodivosť. V jednom roku zakvitnú a prinesú veľkú úrodu, v druhom potom nekvitnú vôbec alebo len málo.

Kvet jablone

Nároky jablone na vlahu

Nároky jablone na vlahu sú pomerne vysoké. Ročne potrebujú minimálne 500 mm, no optimálne aspoň 700 mm zrážok. Hoci v niektorých oblastiach Slovenska takéto množstvo dažďa spadne, nedochádza k tomu v ten správny čas. Jablone potrebujú dostatok vlahy najmä v období kvitnutia a vývinu plodov. 

Kritické je obdobie po opadnutí nevyvinutých plodov (jún), kedy dochádza k rýchlemu rastu jabĺk aj dreva. 

Preto je dôležitá závlaha jabloní, ktorá by sa mala realizovať v štyroch termínoch:

  • Pokiaľ bola suchá zima resp. málo prší v predjarnom období, je potrebné zavlažiť jabloň už v apríli, ešte pred vypučaním očiek. Ideálne 20 – 50 mm vody na m2.
  • Druhý termín vychádza na obdobie po odkvitnutí (máj). Závlahová dávka by mala byť na úrovni 30 – 40 mm vody na m
  • Tretí termín je v júni, po už spomínanom opade plodov (jún a júl). V tomto čase sa zároveň zakladajú kvetné puky na nasledujúci rok. Optimálna závlahová dávka je zhruba 30 – 50 mm.
  • Posledný termín je v auguste. V čase, kedy sa vyvíjajú plody zavlažujeme dávkou 30 – 40 mm vody. 

Zavlažovať by sme mali najneskôr 20 dní pred zberom plodov. Pokiaľ je jeseň suchá, môžeme po obratí úrody jablone výdatne zaliať. Pomôže to jabloniam lepšie prezimovať. 

Vyššie spomínané termíny sú určené pre rodiace stromy. Pri mladých, ešte nerodiacich stromoch, môžeme polievať častejšie. 

Viac o zavlažovaní záhrady sa dočítate v článku nižšie.

Kde sadiť jablone? 

Jabloniam najviac vyhovujú oblasti s nadmorskou výškou 250 – 300 m, s priemernou ročnou teplotou 7 – 8°C s priemernými ročnými zrážkami 600 – 700 mm. V domácich záhradách však môžeme pestovať jabloň aj mimo tohto pásma až do nadmorskej výšky 600 – 700 m. Nevhodné sú uzavreté polohy resp. lokality vystavené trvalému vetru. 

Jabloň a jej opeľovacie pomery

Základom vysokej úrody je vysoký počet kvetov a dobré opelenie. Jablone na uspokojivé opelenie potrebujú peľ z inej odrody. Výnimkou sú len niektoré sorty. V klasických podmienkach našich záhrad si však s opeľovaním netreba robiť ťažkú hlavu, nakoľko je prakticky vždy dostatok rôznych druhov jabloní nablízku. 

Podpníky pre jablone

Podpník je časť ovocného stromu, ktorá tvorí korene a prípadne spodnú časť kmeňa. Je preto dôležitým kritériom pri výbere ovocného stromu do záhrady. Podpník totiž ovplyvňuje mnohé vlastnosti stromčeku – rýchlosť jeho rastu, nástup do rodivosti, dlhovekosť, odolnosť voči suchu atď. 

Dnes sa vo veľkej miere využívajú najmä slaborastúce podpníky. Tie sa hodia do menších záhrad, prinášajú skoro a pravidelne úrodu. Ich nevýhodou je kratšia životnosť a väčšia “závislosť” od človeka (potreba hnojenia a zavlažovania). Potom však existujú bujne rastúce podpníky, ktoré sa hodia na okraje polí, ciest a lúk. 

Medzi najčastejšie predávané podpníky patrí:

  • Podpník M9 – patrí medzi najbežnejšie jabloňové podpníky. Je slaborastúci, naštepené odrody nastupujú rýchlo do rodivosti už v druhom alebo treťom roku od vysadenia. Prinášajú primeranú úrodu. Sú však náročné na úrodnosť pôdy (hnojenie) a zavlažovanie. Hodí sa najmä do menších záhrad alebo na pásové výsadby.
  • Podpník M26 – ide o slaborastúci podpník umožňujúci skorý nástup do rodivosti. Hlbšie korení a je o niečo vyšší (a väčší) ako M9.
  • Podpník MM106 – patrí medzi stredne bujne rastúce podpníky pre jablone. Nástup do rodivosti je zhruba od 3 rokov po vysadení. V období rastu rýchlo rastie, neskôr v čase plnej rodivosti si taktiež zachováva dostatočný rast. Podľa mnohých pestovateľov sa jedná o najlepší podpník. 
  • Jabloň planá – používa sa na extenzívny spôsob pestovania jabloní. Je silne rastúci, prispôsobivý pôdnym aj klimatickým podmienkam, takže dokáže zniesť aj prechodný nedostatok vlahy. Ide o mohutný ovocný strom dosahujúci výšku vyše 5 metrov, ktorý sa pri správnej starostlivosti dožíva desiatky rokov. 
Odrody vysadené na podpníku jabloň planá dorastajú do väčších rozmerov. Predstavujú tak výrazný krajinný prvok.

Sadenie jabloní

Výsadba jablone je prakticky rovnaká ako pri ostatných ovocných stromoch. Pokiaľ sa pýtate, kedy sadiť jablone, odpoveď je, že jablone vysádzame ideálne na jeseň (koniec októbra a november). Stromček bude na nasledujúci rok profitovať zo zimnej vlahy. 

Základom je jama, ktorá by mala byť dva až trikrát tak veľká, ako je koreňová sústava sadenice. Vykopanú zeminu si môžeme odkladať do fúrika, kde ju následne premiešame s dobre uležaným kompostom. Poprípade môžeme odstrániť zvyšky tráv a koreňov rastlín. Takúto vyčistenú a obohatenú zeminu neskôr použijeme na zasypanie koreňovej sústavy jablone. 

Do stretu jamy je potrebné najskôr zatĺcť kôl. Ten bude poskytovať oporu pre mladý stromček. Kôl by mal byť umiestnený tak, že bude zhruba 10 až 15 centimetrov pod budúcou korunou (najspodnejšieho konárika). 

Pri sadení jablone upravíme koreňovú sústavu sadenice tak, že zakrátime suché a poškodené korene. 

Samotné sadenie jablone sa robí ideálne vo dvojici. Jedna osoba položí sadenicu koreňmi na dno jamy tak, aby štepené miesto bolo aspoň 10 cm nad okolitým terénom. Pokiaľ zemina v jame chýba a sadenica by bola utopená, treba z fúrika prihádzať na dno jamy zeminu. Druhá osoba následne začne zasypávať sadenicu. Stromček je potrebné niekoľkokrát jemne ponatriasať. Tak sa zemina dostane ku všetkým koreňom. 

V prípade, že je pôda pri výsadbe suchá, je potrebné zasadený stromček poriadne poliať (aspoň dve krhly). Vodu lejeme tak, aby sa stihla pomaly vpiť. Okolo stromčeka následne zamulčujeme. Môžeme použiť seno, slamu, drevnú štiepku z listnatých stromov a pod. Pozor však na to, aby mulč nedoliehal až ku kmienku stromu. Tu by mala zostať aspoň 5 cm medzera. 

Rez jablone

Rez jablone delíme podľa viacerých kritérií. Po zasadení robíme výsadbový rez jablone, kedy sadenici dáme základný tvar. V prvých troch resp. štyroch rokoch robíme výchovný rez. Vytvárame pevnú a presvetlenú korunu, ktorá bude schopná niesť úrodu v nasledujúcich sezónach. 

Po nástupe do rodivosti robíme už len udržiavací rez. Ten spočíva v odstraňovaní chorých, poškodených a zahusťujúcich konároch. Na rozdiel od výchovného rezu sa nemusí vykonávať každý rok. Poďme však pekne poporiadku.

Existuje niekoľko rôznych pestovateľských tvarov jabloní. Najprirodzenejšia a najjednoduchšia na tvarovanie je voľne rastúca poschodová koruna. Platia pri nej obdobné zásady ako pri ostatných ovocných druhoch. Aj preto si ju podrobnejšie rozoberieme nižšie.

Založenie koruny jablone 

Rez jablone po výsadbe robíme na jar. A to aj v prípade, že sme zasadili stromček na jeseň. Počas zimy sa totiž rezné rany nemusia dobre zaceliť. Pri reze si vyberieme jeden kolmo rastúci výhon (tzv. stredník) a tri maximálne štyri výhony rastúce do strán (ideálne do každej svetovej strany a tiež aby nevyrastali z jedného miesta, ale bol medzi nimi rozstup aspoň 10 cm).

Vybrané letorasty musíme hlboko zostrihnúť. Necháme iba dve alebo tri púčiky, pričom posledný od kmienka musí smerovať hore. Stredník musí bočné výhony prevyšovať o zhruba 10 cm. Očko by v tomto prípade malo smerovať nad miesto predchádzajúceho rezu.

Zvyšné letorasty úplne odstránime. 

V druhom roku pokračujeme v snahe o založenie pevnej koruny. Stredník skrátime tak, aby prevyšoval bočné konáre. Tie, pokiaľ sme rezali na vnútorné očko spravili ten efekt, že najvzdialenejší prírastok rastie kolmo hore, no druhý, nižšie postavený rastie smerom von z koruny a vodorovnejšie. Práve ten vyššie postavený preto musíme v tomto kroku odstrániť. 

V treťom roku pokračujeme v tvarovaní koruny. Odstraňujeme výhony rastúce do koruny križujúce sa a inak zahusťujúce letorasty. Konáriky rastúce z bočných/kostrových konárov buď nechávame pokiaľ majú kam rásť alebo úplne odstraňujeme. 

Pokiaľ je koruna dobre zapestovaná, môžeme založiť nové poschodie. Tento krok robíme tak, že vyberieme bočné letorasty vychádzajúce zo stredníka, ktoré vyššie od posledného spodného konára aspoň 50 cm. Následne postupujeme ako pri reze po výsadbe. Teda vyberieme najvhodnejšie letorasty a zakrátime ich. 

Rez jabloní si možno naštudovať aj podľa viacerých návodov na youtube. Tu je jeden z nich

Udržiavací rez jabloní

Udržiavací rez jabloní robíme zhruba od štvrtého roku po vysadení. V tomto období sme už skončili so založením koruny a strom nastúpil do rodivosti. Udržiavací rez sa zameriava prakticky iba na odstraňovanie chorých, starých či zahusťujúcich konárov. Nemusí sa preto vykonávať každý rok (optimálne každý druhý). 

Záhradkári robia často jednu chybu pri reze jabloní. Tento ovocný strom, pokiaľ má dobré podmienky, dokáže počas roka vyhnať dlhé letorasty. Mnohým ovocinárom sa to nepáči a myslia si, že je potrebné tieto prúty rok čo rok zakrátiť. Tým sa ale pripravujú o úrodu. Stačí totiž rok počkať a na tomto dlhom prúte sa vytvoria kvetné očká a letorast tak bude obsypaný jablkami. 

Čo sa týka odpovede na otázku, kedy strihať jablone, dôležitý je najmä predjarný rez. V tomto období vykonávame tvarovanie korunky, udržiavací rez aj zmladzovací rez. Letný rez jabloní je potrebné robiť prakticky iba pri odrodách, ktoré rodia na jednoročnom dreve (napr. rubín). Tento rez vykonávame zhruba koncom mája, začiatkom júna. 

Inak letný rez jabloní môžeme využiť pokiaľ chceme jabloň presvetliť, teda ju zbaviť zahusťujúcich výhonov. Týmto krokom zároveň spomalíme aj jej rast, nakoľko ju pripravíme o časť listnatej plochy a asimilátov. 

Pokiaľ budete na jabloni vykonávať pravidelný udržiavací rez, vyhnete sa potrebe jej radikálneho zmladenia. 

Jabloň a redukcia násady ovocia

Dôležitým krokom pri pestovaní jabloní je redukcia násady ovocia. Platí najmä pre tých, ktorý vykonávajú aktívnu ochranu proti škodcom. Pri pri správnom opelení dokáže mať jabloň až päť jabĺk na jednom kvetnom púčiku. To je veľmi veľa. 

Pokiaľ s tým nič nespravíme my alebo príroda, budú jablká pri oberačke príliš malé a nevyvinuté. Čo je horšie, jabloň sa takouto nadúrodou rýchlo vyčerpá a nasledujúci rok nemusí priniesť žiadnu úrodu. 

Niektoré plody zhodí jabloň sama, iné napadnú škodcovia a odpadnú pred dozretím. Väčšinou to však nestačí. Najmä na menších stromčekoch rastúcich v záhradách je dôležité nájsť si jedno poobedie a záhradnými nožnicami niektoré vyvíjajúce sa jabĺčka odstránime. Ideálne je na ružici jabĺk ponechať maximálne dve. 

Takto by to veru nemalo vyzerať. Prebierka plodov zvyšuje kvalitu ovocia a zabraňuje striedavej rodivosti jabloní

(Bio) chemická ochrana jabloní

Aj jablone majú svoje choroby a škodcov. Medzi základné choroby jabloní patrí:

  • Múčnatka jabloňová – ide o hubu, ktorá napáda listy, letorasty, púčiky aj kvety. Dokáže významne zredukovať úrodu. 
  • Chrastavitosť jabloní – ďalšia huba, ktorá významne poškodzuje úrodu. 
  • Moníliová hniloba – huba napáda plody počas vegetácie, ale aj uskladnenia

Dnes už však existujú aj rezistentné odrody, ktoré znižujú potrebu postrekovania na minimum. Venujeme sa im v samostatnom článku o odrodách jabloní

K základným škodcom radíme:

  • Méra jabloňová – škodí na mladých listoch a púčikoch
  • Voška jabloňová – zrejme netreba bližšie predstavovať
  • Obaľovač jablčný – významný škodca, ktorý spôsobuje červivosť jabĺk
  • Piliarka jabloňová – má za následok červivosť jabĺk

Nakoľko je táto téma komplexná, venujeme sa jej v článku Biologická ochrana jabloní.