vyvýšený záhon

Zvýšené a vyvýšené záhony. Ako v nich správne pestovať?

Zvýšené a vyvýšené záhony získavajú za posledné roky čoraz väčšiu obľubu. Predstavujú efektívny spôsob, ako pestovať zeleninu aj na menších plochách. Poďme si preto povedať, ako takéto záhony vytvoriť a ako v nich správne pestovať. 

Na úvod by bolo dobré si ujasniť terminológiu. Veľmi často dochádza k zamieňaniu dvoch pojmov – zvýšený a vyvýšený záhon. 

  • zvýšený záhon – je taký, ktorý má po stranách pevné debnenie, teda má nejaké steny. Dnes je bežne a nesprávne označovaný ako vyvýšený záhon. 
  • vyvýšený záhon – je podobný ako zvýšený, no po stranách nemá pevné steny. Zvyčajne má v priereze tvar kužeľa (vyzerá ako voľne navŕšená kopa zeminy). 
Skutočný vyvýšený záhon. 1 – hrubší materiál, 2 – drny alebo záhradný odpad, 3 – listy zmiešané s trávou, 4 – kompost, 5 – zemina

Ako vytvoriť zvýšené a vyvýšené záhony? 

Postup je pri oboch typov záhonu dosť podobný. V prvom prípade však bude potrebné zabezpečiť aj spomínané debnenie na vytvorenie stien záhonu. Pokiaľ nie ste technicky zruční, môžete si vyvýšené záhony kúpiť už hotové v obchode a na záhrade ich len skompletizovať a osadiť. 

Steny môžu byť z materiálu, ktorý je máte zrovna poruke alebo je vášmu srdcu blízky. Najčastie sa zvýšené záhony robia z dreva. 

Postup pri vytvorení zvýšených alebo vyvýšených záhonoch je potom jednoduchý. Najskôr je potrebné vykopať jamu do hĺbky zhruba 60 cm po celej šírke a dĺžke plánovaného záhonu (niekde sa udáva plytšia jama hlboká iba 30 cm). Ideálna šírka záhonu je 120 až 150 cm. Vďaka tomu sa dá do záhonu pristupovať z oboch strán. Výška pri vyvýšenom záhone by mala byť asi 60 cm, pri zvýšených to môže byť až raz toľko. 

Návod ako vyrobiť zvýšený záhon. Tú nopovú radšej vynechajte.

Následne sa začne vrstviť organický materiál. Zoznam je radený od prvej najspodnejšej vrstvy po poslednú najvyššiu:

  • Prvá vrstva – hrubé konáre, haluzina – vrstva zhruba 50 cm
  • Druhá vrstva – obrátené drny alebo záhradný odpad – cca 25 cm
  • Tretia vrstva – listy zmiešané s trávou – cca 25 cm
  • Štvrtá vrstva – hrubý kompost – zhruba tak isto, ako v predchádzajúcich dvoch prípadoch. (túto vrstvu je možné aj vynechať)
  • Piata vrstva – zemina zmiešaná s kompostom – 25 cm vrstva zeminy

Hrúbku jednotlivých vrstviev treba brať orientačne. Upravujte si ich podľa svojej potreby a množstva materiálu, ktorý máte k dispozícii. Je potrebné však dodržať pravidlo, že hrubší materiál bude na dne (bude sa dlhšie rozkladať) a ľahšie rozložiteľný odpad bude vo vyšších vrstvách. 

Orientácia záhonov by mala byť sever – juh, aby došlo k optimálnemu osvetleniu rastlín počas dňa. V prípade, že robíte vyvýšený záhon, je nutné jednotlivé vrstvy postupne vŕšiť tak, aby vznikol požadovaný tvar záhonu. 

Ideálny čas na vytvorenie záhonov je jeseň. Do jari sa stihne organický materiál uležať a živiny z neho tak budú dostupnejšie rastlinám.  

Návod po anglicky, čím plniť zvýšený záhon.

Pestovanie na zvýšených a vyvýšených záhonoch 

Pestovanie na zvýšených a vyvýšených záhonoch má svoje špecifiká. Prvé dva roky je nutné pestovať na takejto ploche iba rastliny, ktoré sú náročné na živiny (paradajky, uhorky, tekvice a cukety). Pripravené záhony sú prvé dva roky silno prehnojené a mohli by viesť k nahromadeniu dusičnanov v rastlinách. 

V prípade vyvýšených záhonov sadíme rastliny vo vodorovných riadkoch. Vrchnú rovnú plochu využijeme pre pestovanie vysokých rastlín (napríklad paradajky). Pri zvýšených sadíme, ako uznáme za vhodné. 

Zvýšené a vyvýšené záhony veľmi rady presychajú. Preto si vyžadujú pravidelnú zálievku a poctivé mulčovanie. Po 4 – 6 rokoch býva organická hmota plne odbúraná a odporúča sa najmä zvýšený záhon obnoviť.