Ovocie
ako pestovať rakytnik

Ako pestovať rakytník?

Rakytník sa stáva čoraz častejšou súčasťou našich záhrad. Môžu za to nové beztŕňové odrody, ktoré sa ľahšie oberajú a dávajú aj sladšie plody. Nie však každý vie, ako rakytník správne pestovať. 

Rakytník poznali ľudia už v antike. Pomerne známa je anekdota o tom, ako vojaci Alexandra Macedónskeho konzumovali odvary z rôznych častí tejto rastliny na obnovu svojích síl. Rovnako tak si na nich pochutili aj ich kone, ktoré potom mali lesklú srsť. Zrejme aj z toho je odvodený latinský názov rakytníka – hippos, čiže kôň a phaes, teda lesk. 

Kde sa rakytník pôvodne vzal nie je celkom jasné. Jeho rozšírenie je však pomerne veľké od západnej Európy až po západnú Čínu. V súčasnosti sa pestuje na zhruba 1,5 milióna hektároch, pričom až 90 % tejto plochy je práve na Ďalekom východe. V našom prípade nejde o pôvodnú rastlinu. Vo vtedajšom Československu sa začala pestovať zrhuba v 80 tych rokoch 20. storočia. 

Kde zasadiť rakytník?

Rakytník je nenáročný na polohu a s výnimkou vysokohorského prostredia porastie prakticky kdekoľvek. Zvláda veľmi nízke teploty – koreňová sústava – 22°C a nadzemná časť do – 50°C. Rastlina však zvykne doplácať na holomrazy. 

Najlepšie pôdy na pestovanie rakytníka sú pôdy ľahké, dostatočne priepustné a s neutrálnou pôdnou reakciou. V kyslých resp. veľmi kyslých pôdach rakytník zle rastie. Podobne nevhodné sú zamokrené pôdy s vysokou hladinou spodnej vody. Problematické sú tiež ťažké ílovité pôdy.

Rastlina uprednostňuje slnečné polohy. V polotieni a v tieni slabo rastie a hynie. Rakytník tiež nemá rád spoločnosť rovnako vysokých raslín. Rakytník ma pomerne vysoké nároky na vodu. Pri jej nedostatku dochádza k opadávaniu listov a plodov. 

Ako sadiť rakytník?

Pred výsadbou rakytníka je dôležité odstrániť všetky trváce buriny, ktoré by mohli rastline konkurovať. Zároveň je potrebné zapracovať do pôdy aspo 10 – 15 kg kompostu na 1m2

Rakytník sadíme na jeseň alebo na jar pred vyrašením prvých listov. Sadenice by mali mať aspoň 4 – 5 koreňov dlhých 20 cm. Nadzemná časť by mala obsahovať aspoň 2 – 3 výhody dlhé aspoň 50 cm. 

Rastlinu sadíme do jamy s rozmermi 30x30x30 cm tak, že koreňový krčok by mal byť zhruba 3-5 cm pod úrovňou pôdy. Pri viacerých rastlinách volíme spon výsadby 2,5×3 m. 

Rakytník je rastlina dvojdomá. To znamená, že na opelenie je potrebné mať samčiu aj samičiu rastlinu. Odporúča sa mať na 2-4 samičie rastliny jednu samčiu. Opeľovača je potrebné vysadiť z náveternej strany. 

Starostlivosť o rakytník počas vegetácie

Počas vegetácie je potrebné udržiavať okolie rakytníka v nezaburinenom stave. Zároveň vyžaduje dostatočne vlhkú pôdu najmä v období tvorby plodov (jún a júl). V oboch prípadoch vie pomôcť dostatočné mulčovanie organickou hmotou. Raz za dva až tri roky hnojíme 10 – 12 kg kompostu na 1m2.

Strihanie rakytníka

Rakytník striháme až v druhom resp. treťom roku po výsadbe. Cieľom je vytvoriť budúcu korunku s nosnými vetvičkami. Pri 10 a viac ročných rastlinách môžeme spraviť zmladzovací rez na trojročné drevo. Každý rok však pravidelne odstraňujeme uschutné či zamrznuté vetvičky. 

Ako množiť rakytník?

Rozmnožovanie rakytníka je pomerne jednoduché. Rastlina pravidelne odnožuje pomocou koreňou. Tieto výmladky potom stačí buď na jar alebo na jeseň odkopnúť a presadiť. Rakytník je možné množiť aj pomocou odrezkov, kedy sa na jar odrežú 15 – 20 cm dlhé dobre vyzreté jednoročné výhony. Tie sa nechajú 4 – 7 dní namočené vo vode pri izbovej teplote. Po ošetrení rastovým stimulátorom sa vysádzajú do pôdy tak, aby 2-3 očká zostali pod povrchom pôdy. 

Choroby a škodcovia rakytníka 

Rastlina rakytníka príliš netrpí chorobami. Predsalen sa však nájde niekoľko hubových chorôb, ktoré zvyknú robiť neplechu. Ide napríklad o

  • endomykóza plodov – objavuje sa v priebehu júla a augusta. Na plodoch sa objavujú svetlé škvrny. Takto napadnuté bobule sa zmenšujú a začínajú hniť.  
  • vädnutie rakytníka – v priebehu júla alebo augusta začínajú na jednotlivých vetvičkách vädnúť a opadávať listy. Toto ochorenie sa môže následne rozrásť po celej rastline. Ide o chorobu spôsobenú hubami z rodu Fusarium a Verticillium. 
  • škvrnitosť rakytníka – na listoch, výhonkoch a plodoch sa objavujú sivé škvrny, ktoré sa postupne sfarbia do čierna. Listy následne začínajú vädnúť a opadávať, plody sa scvrkávajú. 

Škodcovia rakytníka:

  • zelená rakytníková voška – ide o “klasickú” vošku, ktorá saje šťavu na mladých výhonkoch. Spôsobuje opad listov. 
  • mola rakytníková – v našich podmienkach sa zatiaľ nevyskytuje. Škodí najmä na listoch, ktoré húsenice zvyknú požierať. 
  • mucha rakytníková – u nás tiež zatiaľ neznámy škodca. Malé biele larvy dokážu zničiť až 90 % plodov na rastline. 
Rakytník má široké možnosti uplatnenia vrátane štiav a olejov.

Rakytník a zber

Rakytník začína plodiť zhruba v 3 roku po výsadbe. Postupne, ako ker rastie, dáva rastlina čoraz väčšie úrody. Všetko samozrejme závisí od správnej starostlivosti a tiež opeľovacích pomerov. V závislosti od odrody prináša rakytník 14 – 30 kg plodov. 

Plody rakytníka je možné spracovať na sirupy, džemy, kompóty. Je možné ho sušiť, ale aj zmraziť. 

Potrebujete poradiť s pestovaním iného ovocia? Nájdete ho v článku ako pestovať drobné ovocie

Zdroj obrázkov: pixabay.com

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *