Burina v záhrade trápi nejedného zahradkára. Boj proti nej býva častokrát márny. Veď kto by nepoznal tú situáciu, kedy sa poctivo vyplevelený záhon za týždeň či dva vráti do zaburineného stavu. Poďme sa preto pozrieť, ako tráviť menej času vytrhávaním buriny a naopak, ako si čas v záhrade viac užívať.
Skôr než si povieme, ako sa buriny v záhrade zbaviť, povedzme si, prečo sa v našich záhradách znovu a znovu objavuje.
Prečo sa v záhradách objavuje burina?
Odpoveď je jednoduchá. Pretože nehospodárime v záhradách tak, ako je prírode prirodzené. Dodnes je zaužívaným zvykom, že zeleninové záhony obsahujú veľké plochy holej pôdy. Príroda však takýto stav nepozná. V rámci jej poriadku musí byť všetko prikryté. Buď vrstvou rozkladajúceho sa organického materiálu alebo rastlinami.Iba tak je možné zabrániť presychaniu pôdy, jej zvetrávaniu a úbytku života v pôde.
My však túto zákonitosť nerešpektujeme. Tým, že nechávame pôdu holú, spúštame prírodné obranné mechanizmy. Fungujú veľmi jednoducho. V pôde sa nachádza veľké množstvo semienok rastlín. Tie sa tam dostali buď prirodzeným vysemenením alebo napríklad prostredníctvom trusu vtákov.
Pokiaľ je pôda zakrytá, semiačka nemajú vhodné podmienky na vyklíčenie a trpezlivo čakajú. Akonáhle nastane priaznivá situácia, začnú rásť. Ideálnym príkladom je vlčí mak. Ten v konkurencii ostatných rastlín dokáže len málokedy obstáť. Zato má však inú výhodu. Jeho semiačko dokáže v pôde prežiť aj niekoľko desiatok rokov.
Niet teda divu, že keď boli počas prvej svetovej vojny zničené poľnohospodárske pôdy, ako prvé tam začal rásť práve vlčí mak.
Ak to teda zhrnieme, pokiaľ je pôda zakrytá, semiačka v nej nezačnú klíčiť. V opačnom prípade môžeme vytrhávať burinu donekončna.
Ako odstrániť burinu v záhrade?
Pokiaľ chceme odstrániť burinu v záhrade, je potrebné robiť preventívne opatrenia.
- Zakrývať pôdu – teda mulčovať. Vychádza to z vyššie zmieneného fungovania prírody. Kde nie sú vhodné podmienky, tam nebudú semená burín klíčiť. Platí to pre okrasnú časť záhrady, ale aj zeleninové záhony aj ovocné stromy.
- Zabrániť burinám vo vysemenení – pokiaľ sa nejaká tá burina v záhrade objaví, mali by sme ju odstrániť čím skôr. V žiadnom prípade by sme nemali dovoliť vysemeniť sa jej.
- Vytrhávať burinu aj s koreňmi – pri vyplievaní záhrady by sme si mali dať záležať na tom, aby sme vždy vytrhli rastliny aj s koreňmi. Inak je veľká šanca, že znovu narastie.
Ako sa zbaviť pýru?
Pýr, bodliak, púpava a mnohé ďalšie rastliny majú schopnosť množiť sa aj zo zbytkov koreňov, ktoré pri vytrhávaní necháme v pôde. Aj v tomto prípade sa dá nad silou prírody zvíťaziť. Bude však potrebná veľká trpezlivosť.
Hoci sa to na prvý pohľad nezdá, ani pýr nie je nesmrteľný. Treba však vedieť ako na neho. Pýr a ostatné vytrvalé buriny treba trhať tesne pred kvetom. Rastlina sa tak zahltí vlastnou “šťavou”. Ďalej je dobré pýr trhať vo chvíli, kedy je vysoký asi ako ľudská dlaň. Tým sa koreň výrazne oslabí, nakoľko listy rastú skôr než koreň. Keď rastlinu zbavíme listov, koreň bude mať čo robiť, aby celú rastlinu vyživil.
Burina v záhrade ako hnojivo?
Na burinu v záhrade sa nemusíme pozerať vždy len negatívne. Väčšina druhov planých rastlín veľmi hlboko korení. To má hneď dve výhody. Prekyprujú pôdu do hĺbky a zároveň z nižších vrstiev zeme transportujú živiny do tých vyšších. A nejde vôbec o zanedbateľné množstvo. Mnohé z nich majú v sebe širšie spektrum živín, než niektoré umelé hnojivá.
Napríklad púpava obsahuje fosfor, draslík, vápnik, železo, horčík, kremík, meď, mangán a sodík. Túto vlastnosť planých rastlín môžeme využiť vo svoj prospech. Stačí si vyrobiť hnojivo z buriny. Postup je jednoduchý.Potrebná bude nádoba, burina (čím viac druhov, tým lepšie) a dažďová voda.
Nádobu naplníme do jednej tretiny burinou. Môže obsahovať stonky, kvety, korene. Dolejeme vodou takmer k okraju, prikryjeme, nech sa tam neutopí náhodou nejaký hmyz alebo vták a dáme niekde, kde nebude páchnuca nádoba smrdieť. Raz za týždeň pomiešame. Po zhruba dvoch až štyroch týždňoch kvasný proces skončí.
Potom vyberieme zvyšky buriny a dáme ju na kompost. V tomto prípade sa nemusíme báť, že by sme si semiačka alebo korene planých rastlín zavliekli opätovne do záhrady.
Hnojivo, ktoré nám vznikne potom riedime v pomere 1:10 – 1:40. Pred použitím poriadne premiešame a používame ako zálievku rastlín raz za týždeň trikrát za sebou.
